Všetky pekné klamstvá

•53•

Vracali sme sa z večere domov. Potrebovala som sa s ním súrne porozprávať, vlastne sme odišli takmer hneď keď som vyšla z kúpeľne. Nešli sme k internátu. Zastál pred svojou bytovkou.

,,Nick?" dala som si dole prilbu. ,,Myslel si to vážne?" spýtala som sa. Nadvihol obočie. ,,To s tým bývaním," ujasnila som.
,,Asi...Aj tak spolu trávime každý deň. Je to len bývanie, tak prečo nie?" hovoril vážne. ,,Nickolas nie je to len bývanie. Od dnes spolu chodíme a keď sa odhlásim z internátu a ty ma po týždni vyhodíš, tak neviem kam pôjdem," povedala som.
,,Ja ťa nevyhodím," kračal k dverám.
,,Ja to myslím vážne. Nie je to divné? Nie je to...divné, kebyže sa k tebe nasťahujem?" kráčala som za ním.
,,Je to náš vzťah a budeme si v ňom robiť čo budeme chcieť."
,,Bude lepšie, keď počkáme," povedala som. Neviem prečo, ale bála som sa, že pre
Nickolasa vzťah je len slovo a z nejakého dôvodu som si myslela, že to berie strašne flegmaticky.

Prešli sme prah jeho bytu. ,,Idem sa osprchovať," povedal Nickolas hneď, keď som zabuchla dvere.

Privrel dvere v kúpeľni. Nezmienila som sa Nickovi, že viem...o tamtom. Nemala som na to náladu a snažila som sa tváriť, že som v pohode, ale jeho som potrebovala presvedčiť na liečbu. Musí sa liečiť.

Nie. Nechcela som na to myslieť.
Počula som zvuk vody vychádzajúci z kúpeľne. Vyzula som sa a vyzliekla si kabát. Pootvorila som dvere od kúpeľne a opatrne vošla dnu. Stál v sprchovom kúte. Opieral sa čelom o biele kachličky a para z teplej vody bola všade okolo jeho tela. Medúzu mal stále zalepenú nepremokavou lepkou.

Vyzliekla som si tričko aj rifle. Vedela som, že Nick vie, že tam som, ale ani sa neotočil. Vyzliekla som si aj spodné prádlo. Nickolas sa ani nepohol ďalej naňho tiekla horúca voda. Otvorila som sklenené dvere od sprchového kúta a vkĺzla za ním. Hneď ako som za sebou zavrela. Objala som ho zo zadu okolo pása. Rovnako, ako keď ho zvyknem držať na motorke. Odlepil čelo od kachličkek a otočil sa ku mne ani sa na mňa nepozrel a rovno sa nahol a objal ma.