Všetky pekné klamstvá

•35•

Mala som pocit, že ma tak trochu Nick využíva, keďže s malým dievčatkom som sa celý čas rozprávala a hrala len
ja. Nie, že by mi to vadilo, ale Nickolas sedel v obývačke na béžovom koženom gauči a niečo písal do počítača. Strašne sa pri tom mračil. Vyzeral, že nechce, aby sa ho niekto niečo pýtal alebo naňho niečo hovoril.

Prešli už asi dve hodiny od kedy sme prišli.
Sedela som s Vivien na koberci a česká barbine vlasy.
,,Máš rada víly?" pozerala na mňa modrými očami.
,,Milujem víly," povedala som nadšene. Vivien sa stále na mňa usmievala.
,,Nevadí ti, že som chorá?" spýtala sa ma.
,,Nie čosi," chystala som sa ešte niečo povedať, ale malé dievčatko ma prerušilo. ,,Lise to vadí," povedala.
,,Lisa je vadná," povedal zrazu Nickolas. Nevedela som úplne kto Lisa je.
Nick si vložil do úst cigaretu a zapaľovačom ju zapálil.
,,Nickolas! Nefajči tu!" okríkla som ho. Bude tu smrdieť celý dom a navyše je tu Vivien. Lenivo vstal a kráčal von ku skleneným dverám, ktoré viedli na terasu. Presne týmito dverami vyšla Vivi keď...nás vtedy videla.

,,Chcem ísť s tebou," zdvihla sa zo zeme Vivi. Nick si vonku sadol na lavičkovú hojdačku a pomaly fajčil. Vivien sa za ním vyštverala a sadla si vedľa neho. On na ňu len pozeral ako na cudzie dieťa. Nemusel by byť taký chladný aj k nej. Bola úžasná a na to, že mala štyri roky vôbec neškriekala ani neplakala.

Vonku bolo na to, že vládla jeseň dosť teplo. Dúfala som, že Vivi nie je zima, keď má na sebe hrubý župan a neochorie ešte viac. ,,Chceš?" zaškeril sa Nickolas a podával cigaretu svojej sestre.
,,Si normálny?" Nie nie je.
,,Ukľudni sa..Žartujem."
Tým by som si nebola taká istá. On by bol schopný jej dať potiahnúť.

Vzdychla som si a pozrela sa na modrý bazén. Spomenula som si na tú chvíľu s ním a po nej mi napadlo to, čo bolo medzi nami včera.
Ako mi vdýchol tabakový dym do úst. Pozerala som sa zamyslene na bazén. Cítila som na sebe Nickolasov pohľad. Otočila som sa a stretli sa nám pohľady. Vedel na čo myslím. Určite to vedel, pretože jeden kútik úst sa mu nadvihol.

Presne na obed prišla mama Nickolasovho otca, teda jeho babka. Nič sa ma nepýtala, len sa nám poďakovala a rozlúčila sa s nami. Na Nickolasa neznesiteľne zazerala až ma to zabolelo zaňho. Sedeli sme v aute a mali sme nasmerené na intrák.

,,Tá babka..." začala som.
,,Nenávidí ma." pobavene sa usmial. ,,Robím problémy a nie som jej krv," odvôvodnil mi.
,,Je mi to ľúto." Musí byť hrozné byť v rodine, kde vás niekto nechce prijať.
,,Nechcem, aby ti to bolo ľúto," jeho pobavenie zmizlo. Pozeral sa na cestu a ja tiež. Uvedomovala som si, že s ním trávim viac času ako by som chcela.

,,Fajn. V živote si nikoho nemala a si panna, ale robila si iné veci. Nie?" stále sa pozeral na cestu. Prehltla som a zmocnila sa ma úzkosť.
,,Iné... veci?" Vytočila som sa k nemu celým telom a on ku mne s nadvihnutým obočím otočil hlavu. Nie. Ako keby počul moju odpoveď a pozrel sa naspäť na cestu. Niečo ma ubezpečovalo, že so mnou je to iné ako s tými dievčatami čo mal predtým.

Zaparkoval pred internátom. Ani som sa nepohla zostála som sedieť rovnako ako on. Prezrel si ma ako keby na mne niečo hľadal. V očiach mal čistú túžbu

Očami som zablúdila k jeho perám. Nick sa naklonil a bez váhania ma pobozkal. Jednou rukou mi pridržal líce.
Napriek tomu, že on sa vrhol na moje pery ja som mala prevahu. Cítila som ako ho to znervôznuje a snaží sa byť on ten dominantný. Medzi perami som zacítila jeho jazyk. Nickolas sa bozkával pekelne dobre a vedel o tom.

Úplne som sa vykašlala na to, čo je správne a nesprávne alebo na všetko, čo mi Miriam s Danielom povedali. V tú chvíľu som bola len ja a on.

Druhou rukou zablúdil k môjmu pásu a pevne ma zaň stisol. Presunula som sa zo svojho sedadla na to jeho. Obrkočmo som si naňho nasadla a oboma rukami ho chytila za zátylok. Za chrbtom som cítila volant ledva sme sa tam vošli, ale bolo mi to úplne ukradnuté. Ani raz sme neprerušili náš bozk. Pritiahol si ma ešte bližšie tak, aby medzi našimi telami nebola žiadna medzera.