Všetky pekné klamstvá

•11•

O Nickolasovi som pár týždňov nepočula. Už sa mi neukázal nečakane na izbe ani ma nečakal pred školo. No dúfala som, že ma už v rámci možností znáša. Kamaráti by bolo silné slovo, ale myslela som, že sa to medzi nami upokojilo. Dneska sme sa však po dlhšej dobe mali stretnúť. Premýšľala som či sa rozhodne byť na mňa odporný alebo ma bude jednoducho ignorovať. Tá druhá možnosť ma mi viacej pozdávala.

Hádzala som si veci do malého kufra. Nevedela som, čo presne na takej chate budem potrebovať, tak som di zabalila len najnutnejšie.

,,Za pätnásť minút príde Dan!" zakričala, aj keď nebola tak ďaleko odo mňa. Miriam len stál na druhej strane izby a práve dovolala. ,,Som rada, že ideš. Užijeme si to," sadla si ku mne na zem. Čierne krátke vlasy sa jej vlnili do vĺn. Vždycky som chcela mať vlnivé vlasy, no bohužiaľ mala som ich skôr rozštiepené.
,,Si si istá, že tam nebudem navyše?"
Áno budem. Načo som sa to vôbec opýtala?

,,Prestaň," povedala so smiechom v hlase. ,,Budeme mať izbu spolu, dokonca aj posteľ, pretože Nick značne odmietol spať vedľa Daniela."
Nevedela som si tých dvoch spolu v posteli ani predstaviť.

｡･:*:･ﾟ★,｡･:*:･ﾟ☆

V aute sme už šli vyše štyridsať minút. Po mojej pravici sedela Mimi v ušiach mala sluchadká a bola vo svojom svete už asi pol hodinu.
Podľa toho, čo povedal Daniela mala ísť Pamela a Nick spolu, pravdepodobne na motorke.

Vpredu sa Clare a Dan o niečom rozprávali. Nepočula som dobre ich rozhovor a bolo mi jasné, že ani nechcú, aby som ho počula. Nezostalo mi nič iné, len sa pozerať von oknom. Obloha bola sychravá a ja som vďaka tomu mala chuť si len ľahnúť a spať.

Po dalších dvadsiatich minútach sme zaparkovali. Nevyzeralo to ani ako parkovisko, skôr odpočívadlo. Okolo nás boli kopce rôznej veľkosti, les a množstvo listnatých stromov, ktoré už jeseň sfarbila na všetky odtiene oranžovej. Zhlboka som sa nadýchla. Ten vzduch bol úplne iný ako v meste, príjemne ma pošteklil v nose.
Na to, že bol okotbér sa mi zdala celkom zima. Minimálne v mojom pásikatom ružovo-oranžovo-bežovom svetri mi bola.

Clare sa vybrala vychodenou cestou, ktorá viedla smerom hore do lesa, tak som s vybrala za ňou. Mali sme byť na chate jeden týždeň, teda konkrétne päť dní. Vďaka jednému konkrétnemu človeku som si nebola istá či tých päť dní zvládnem. No chcela som byt optimistická, tak som si hovorila, že mi výlet nejaký zakomplexovaný Nickolas neskazí.

V lese sa mi s malým kufrom išlo ťažšie, ale zvládla som to, aj keď môj kufor bol celý špinavý od blata. Nekráčali sme však dlho. Po pár metroch sme sa ocitli pred stredne veľkou chalupou. Vyzerala ako z rozprávky. Na hornom poschodí boli dva balkóny. Celá chata bola z tmavého dreva a strecha bola sfarbená do červena. Vedľa chalupy tiekol tenký potok a okolo bol len hustý les.

Všetci už boli pri dverách, ale ja som stála a prezerala si toto miesto. Prišlo mi to tu nejak zvláštne kúzelné.
Interiér pôsobil ešte útulnejšie ako som si myslela. Hneď oproti dverám boli schody, ktoré viedli na horné poschodie. Všetok nábytok bol drevený a občas tu bol nejaký doplnok, ktorý svojou farbou vybíjal oči. Napríklad ostročervená deka na gauči alebo horčicová váza.

Daniel začal vybaľovať jedlo, ktoré sme cestou v potravinách kúpili. Clare niekde zmizla a Mimi vybehla na druhé poschodie. Zo schodiska sa obzrela za mnou: ,,No poď!"

Vytrepala som sa aj so svojim ťažkým kufrom na druhé poschodie. ,,Tu budeme spať my," povedala, keď otvorila dvere od malej izby s manželskou posteľou a veľkou stavanou skriňou.

Započula som silné tresknutie dverí až také, že mnou myklo.
,,Čo to bolo?" vystrašene som sa pozrela na Mimi. ,,Nick."

Zišli sme dole po vŕzgajúcich schodoch k ostatným. ,,Pamelu si kde nechal?" spýtala sa Clare rozvalená na obrovskom gauči. Ozvalo sa silné klopanie na vchodové dvere.
,,Spomeň diabla," povedala si Clare popod nos a prezrela si nechty. Mimi, ktorá bola najbližšie k dverám otvorila. Dnu vošla strapatá čiernovláska, ktorá vyzerala, že čoskoro niekoho zabije.
,,Ahoj," pozdravila som sa prvá a usmiala sa na ňu. Všetci ostatní aj ona boli ticho. Iba si každého prezrela a vyšla hore schodmi.
,,Má krámy?" opýtal sa Daniel a pozeral sa pritom na Mimi.
,,Skadiaľ to mám vedieť?" odpovedala rozrušene.
,,Pýtam sa Nicka," pokračoval Daniel.

Nickolas sedel v kresle. Všetci čakali na jeho odpoveď.
,,Nestarajte sa," vydýchol.
,,Uu, vyzerá to tak, že niekto tu nemá náladu," povedala Clare.
,,No tak Nick, čo sa stalo?" spýtala sa Mimi. Prehrabol si rukou vlasy a pozrel sa priamo do Miriaminých oči: ,,Nechce sa mi ju už jebať, stačí?" Všetci stíchli a pozreli sa na Pamelu, ktorá sa už vŕatila a stála na konci schodiska.

V popravde, odjakživa som milovala drámu, ale toto mi príjemné nebolo. Pozrela som sa do svetlých hnedých oči v kresle. Očividne mu to bolo úplne jedno, že Pamela vyzerala, že sa ide rozplakať. Nič k nej necítil, ale ona zrejme k nemu áno. Cítila som k nej...ľútosť.

Nevedela som aké to je, aké je mať zlomené srdce, ale videla som na Pamele, že to dokáže zlomiť. Aj keď vyzerala ako niekto s kým by som sa až tak kamarátiť nechcela. Nechcela som ju odcudzovať, ale jej postoj bol...zvláštny. Pri chôdzi divne vypučila prsia. Nechty mala dlhé až tak, že určite ju to muselo bolieť pri akejkoľvek činnosti a vždy tak zvláštne žmurkala asi kvôli ťažkým umelým mihalniciam. Celkovo mi jej vyžarovanie a správanie nevyhovovalo.

No nechcela som ju súdiť. Zdanie mohlo klamať, ale vedela som, že to za tých päť dní zistím. Nick zase vyzeral ako typický bastard, s ktorým keď raz vyspíte, tak sa z vašej hlavy už nedostane ani po dvadsiatich rokoch. Pozerala som do jeho očí a stále neprerušovala oční kontakt.
Aj keď ma už jeho pohľad bolel stále som nechcela byť tá, ktorá ho preruší. On to však urobil. Pozrel sa na mobil ako keby len prečítal správu.

,,Čo auto?" spýtala sa Miriam.
,,Ty máš aj auto?" spýtal sa Daniel.
,,Odkedy?" naliehal ďalej Dan.
,,Od včera," povedal Nick a vyzeral ako ho táto konverzácia strašne otravuje. Presne takto sa tváril vždy, keď sa rozprával so mnou.
,,Kedy si si ho kúpil?" vyzvedal Daniel.
,,Nekúpil. Dostal ho," odpovedala zaňho Mim. ,,Mal narodeniny," pokračovala. ,,Bože, Nickolas vieš, že mi máš také veci pripomínať!" zvolala Clare a vstala z gauča. ,,Máš u mňa drink," povedala.

Pamela stále stála pod schodami a pozorovala, čo robíme.
Clare ju chytila pod pazuchu a vyšla s ňou hore. Predpokladala som, že sa porozprávať. Pamela to určite potrebovala.

,,To musíme oslaviť. Poznám ťa dva roky a nikdy sme tvoje narodeniny neslávili," povedal Dan. Nevedel kedy má narodeniny jeho najlepší kamarát? Dobre, kebyže je mojim kamarátom Nick, tak by som sa to ani ja nepokúšala oslavovať alebo zisťovať.

,,Nechcem nič slaviť," povedal Nickolas. ,,A aké auto ti vaši kúpili?" skúsila Mimi zmeniť tému.
,,Kúpila mi ho matka len preto, pretože nechce, aby som jazdil na motorke," povedal milšie.
,,Divíš sa jej?" spýtala sa Mimi.
,,Vieš, že aj hej.."
,,Nickolas prestaň s tým. Vieš môj názor aj názor celej rodiny," prerušila ho Miriam. Nickolas to vzdal a v jeho očiach niečo jemne uvoľnilo. Možno si len uvedomil, že nie je správny čas sa pohádať s Miriam pred všetkými.

Nikto nič nepovedal. Vedela som, že nebude dobrý nápad sa ho pýtať hocičo ohľadom narodenín, auta, Pamely. Vlastne celkovo hovoriť naňho bol zlý nápad. Nickolas navždy bude pre mňa záhada. Mala som pocit, že ani on sám sebe nerozumie. Ako by mu potom mohol rozumieť niekto iný? Keď bol sám kompletne stratený?

Nick s nikým nikdy nebol. Nemal žiaden vzťah rovnako ako ja, lenže z iných dôvodov ako ja. Verila som na spriaznené duše a čakala som na tú svoju, preto som nikdy s nikým nebola.

,,Tak ideme sa ožrať? Kúpili sme fakt veľaaa alkoholu," prerušil to ticho Daniel. ,,Je pol dvanástej," povedala som. Nie je ani obed a on chce ísť už chlastať?