Všetky pekné klamstvá

•46•

,,Je začiatok zimy," hlesla som.

Slnko žiarilo vysoko nad nami. Boli sme pri lomu. Presne tam, kde sme sa zoznámili. Akurát, že teraz tam nikto okrem nás nebol a bolo výrazne chladnejšie ako vtedy, keď sme sa tu kúpali. Nickolas len stál presne na mieste, kde sme pred tromi mesiacmi skákali. Nič sa tu nezmenilo.

Nemo som pozorovala Nicka ako si začal vyzliekať čierne tričko. On tam ide naozaj skočiť? ,,Tak ideš?" pozrel sa za seba čiže na mňa. Otvorila som ústa, že mu niečo poviem, ale po pár sekundách som ich zatvorila. Nebola som si istá či na to mám druhýkrát odvahu. Áno, bolo to úžasné, ale zároveň...keď si spomeniem na ten pocit pod vodou a na to, že som tam skočila a nevedela som plávať. Navyše vonku bolo chladno.

,,Neviem plávať," šepla som a pozrela sa dole na vodu. Teraz sa mi tá výška zdala ešte vyššia ako pred tým.
,,Jak. To. Myslíš? Veď si tam už skákala," povedal rýchlo. Kývla som ľavým plecom.
,,Bola to sázka," pozrela som sa mu do hnedých očí. ,,Takže si skoro spáchala samovraždu kvôli blbej sázke?" opálená tvár sa mu sfarbila do červena. Znie to blbo, ale áno. ,,Máš rád adrenalín. Mal by si to pochopiť," usmiala som sa. Venoval mi divný pohľad. Neviem či to bol jeho pohŕdavý alebo vyčítavými pohľad, alebo to bolo niečo medzi tým. Nastalo medzi nami divné ticho.

Zrazu prehovoril: ,,Mám rád adrenalín. Taký, v ktorom ohrozuješ svoj život, ale užívaš si to. Pretože taký adrenalín ťa núti žiť naplno," vyzliekal si rifle. Prisahám, že on stále nosí to isté. Zamyslela som sa a vyzliekla si aj ja svetlo fialové tričko. Bola som rada, že celkom ochotne ma odviezol na intrák sa prezliect'. No...v rámci možností. ,,Nechcem ťahať z tej hĺbky tvoje telo," povedal úplne vážne.
,,Chceš vedieť prečo mám rád adrenalín? Pretože rád ohrozujem svoj život a nevadí mi kedykoľvek umrieť, ale ty. Ty sa smrti bojíš a nikdy si takéto veci neužiješ ako ja."

,,Ja si to užívam a-a smrti sa nebojím a navyše eh-h, vtedy na motorke bez prilby som si to užila," koktala som. Nevedela som, čo mu mám povedať. Bola som v pohode. Neumriem a skočím tam ako minule.
,,Nemala by si tam druhýkrát ísť. Možno také šťastie mať nebudeš."
,,Mám teba ty ma určite zachrániš," usmiala som sa a stiahla si biele rifle.
Je to klamár. Nič sa mi nestane síce plávam ako pes, ale to nevadí. Neutopím sa.

Hneď keď som si stiahla nohavice aj z chodidiel rozbehla som sa a bez váhania skočila dole. Presne rovnako ako som to urobila prvýkrát. Tentokrát som padala dlhšie. Do hĺbky som sa až tak hlboko neponorila. Hneď som sa rukami snažila vynoriť, keď som sa nadýchla vzduchu Nick už plával vedľa mňa a sledoval ma. Musel skočiť hneď za mnou.

Z pramienkov mu padali kvapky vody, ktoré mu len pridávali na atraktívite. Voda bola studenšia, ale moje telo si hneď na ňu zvyklo. Snažila som sa nejak preplávať ten meter od Nicka.

Unavene som sa mu hodila okolo krku.
Nevedela som ani z čoho presne som bola tak zadýchaná. Voda pod nami bola určite strašne hlboká. Nohy som si nemotorne obmotala okolo jeho trupu. Dúfala som, že zvládne plávať a zároveň ma držať.