Všetky pekné klamstvá

•4•

Daniel mi naozaj peniaze ponúkal, aj keď som to zo začiatku odmietala, po chvíli som ich prijala. Oľutovala som to a premýšlala, že by som mu ich možno mala vrátiť.

Prvý deň na vysokej bol už celý za mnou. Bolo zvláštne byť konečne na výške. Na tento moment som čakala od svojich dvanástich. Na moment, kedy vypadnem z toho mesta, ktoré bolo horšie ako nočná mora. S Miriam sme mali rovnaké odbory, preto ma prekvapilo, že som ju na prednáškach nevidela. Už ráno, keď som sa o pol šiestej zobudila, aby som si stihla umyť vlasy, neležala na svojej posteli. Nejak som sa o to nezaujímala, keďže som nechcela byť otravná ani prehnane starostlivá. Aj keď ma to zaujímalo.

Ležala som na bruchu a ceruzkou kreslila náčrt ženského tela.
Už bol večer a ja som bola veľmi unavená zo včerajška. Stále som mala ten zvláštny adrenalínový pocit. Zhasla som malú lampu na nočnom stolíku a položila náčrtník na nočný stolík. Bez myšlienok som zaspala.

｡･:*:･ﾟ★,｡･:*:･ﾟ☆

Dnes som sa po prednáškach mala stretnúť s mojou tehotnou sestrou. Naozaj som bola šťastná, že sa mi ozvala, aj keď do mesta prišla len na otočku. Neboli sme si nejak extrémne blízke. Žila v Nemecku, a tak sme sa videli raz za rok a volali si približne raz do mesiaca. Tia sa však v piatom mesiaci rozhodla, že príde domov k našim a zostane u nich až do pôrodu.

Zamkla som dvere a kľúče si hodila do platenej tašky. ,,Máme na seba šťastie," povedal hrubý hlas. Otočila som sa a za mnou stál blonďavý chlapec z výťahu. Stretla som ho už viackrát. Izbu mal neďaleko mojej. Často z jeho izby so počula hudbu a...krik.

,,Som Jay," povedal a ja som len hľadela do jeho hnedých očí.
,,Nina."
,,Nechcela by si ísť niekedy von, Nina?" nadvihol obočie. On ma pozval naozaj von? Premeravala som si ho pohľadom. ,,Á-no prečo nie?" vykoktala som. Bolo mi jasné, že presne toto je typ chalana, čo si rád užíva. ,,Tak môžeš dnes o ôsmej?" Nečakala som, že na to pôjde tak rýchlo. Mala som akési nutkanie sa ho opýtať či to myslí ako rande. Jay na prvý pohľad pôsobil ako záletník. No mohol byť môj kamarát. Chcela som si nájsť kamarátov, pretože som v popravde nikdy žiadnych nemala. Obklopovali ma ľudia, ale tí si titul priateľov nezaslúžili.

Jay si prehrabol rovné blondavé vlasy a usmial sa. Bolo mi jasné, že každé dievča by sa asi zbláznilo, kebyže ju pozve Jay na rande. Ja som, ale vzťah nehľadala ani nič medzi tým. Žiaden som nikdy nemala, ale vedela som, že tá správna osoba príde. Moje srdce túžilo po pravej láske. Po láske, ktorá vám nedá spávať ani dýchať, ktorá vás tak napĺňa až vás ničí. Verila som na ňu. Verila som, že jedného dňa stretnem niekoho, kto ma bude bláznivo milovať a vidieť ma ako perfektnú a ja jeho taktiež.

,,Nie je to rande, však?"
,,Eh, čo? Nie. Nie je. Musím už ísť," obzrel sa za seba. ,,Zaklopem ti večer na izbu." Ani som nestihla nič na to povedať a už bol preč. Náš rozhovor, trval necelé štyri minút a my dvaja sme sa vôbec nepoznali. Ale bola som rada, že večer strávim niekde inde ako na internáte.

S mojou sestrou sme sedeli len pol hodinu na lavičke v malom parku a rozprávali sa. Bohužiaľ, tak ako vždy sa ponáhľala a po pol hodine pre ňu prišiel jej manžel.

Keď som sa vrátila na izbu, Miriam stále nebola doma. Slnko už zapadlo a ja som sa začala chystať. Jay mi nepovedal, kam ideme a absolutne som nevedela ako sa mám obliecť a ani či mu môžem veriť.

Nakoniec som sa na to vykašľala a nechala si to, čo som mala oblečené od rána. Rifle na traky s pasikatým duhovým tričkom. Sadla som si za stôl a len tak z nudy si začal nanášať na oči farebné tiene. Postupne som tieňovala farby a zakončila to linkou. Vlasy som si nechala rozpustené. Usmiala som sa na svoj odraz v zrkadle. Málokedy sa mi poadarili takéto dobré linky.

Jayove klopanie bolo tak jemné, že keby mám zapnutý film alebo pesničky ľahko ho prepočujem.

Obula som si červené conversy a schmatla svoju tašku. Prudko som otvorila dvere a Jayovi venovala široký usmev, ktorý mi ho opätoval.

,,Ideme na párty," oznámil mi a stlačil gombík na privolanie výťahu. ,,Vážne? Ja som bola na párty len dvakrát. Nikdy som nevedela, čo tam mám robiť. Z alkoholu zvraciam a nič iné sa tam robiť nedá. Moja mamka ma niekedy aj nútila, aby som išla, ale nechcela som. Radšej som bola doma a kreslila si..." Zase som nevedela zastaviť slová.