Všetky pekné klamstvá

•40•

Hudba silno hrala okolo. Vedľa mna sedel Daniel v modrom tričku a modrých rifliach. Obliekla som si šaty, ktoré som mala na sebe prvýkrát. Necítila som sa v nich sama sebou. Čierne trblietavé šaty ma škrabali a odhaľovali moje telo až príliš. Nevedela som, prečo som si ich obliekla. Cítila som sa pekne, ale nebola som to ja.

Objednali sme si už tretí kokteil. Vnútri bolo strašné horúco a ľadové sladké nápoje ma aspoň trochu schladili. Barman nám za pár minút hneď podal drinky. Sedeli sme na vysokých stoličkách za barom. Trochu som mala pocit, že z nej spadnem. Nenápadne som žužlala plastovú slamku a nohami pod stolom kývala.

,,Navyše mal by si dávať pozor. Má podmienku už predtým ho tatko ťahal len tak tak z prúseru. Je..." 
,,On má podmienku?" takmer mi zabehlo.  Daniel na mňa len pozeral a pomaly žmurkal. ,,Prečo? Prečo ju má?" zaujímalo ma. Nechcela som naňho myslieť alebo sa o ňom rozprávať, ale to Daniel začal.
,,Nemôžem ti to povedať ak ti to on nepovedal," odpil si z drinku.
,,No taaak on mi to nepovie. Nepoviem mu, že to mám od teba. Nepoviem ani, že to viem len to chcem vedieť. Ak mi to povieš ja ti poviem čokoľvek budeš chcieť," presviedčala som ho a už som bola dosť pripitá aj môj hlas tak znel.  
,,Keď bude chcieť povie ti to."

Cez refrén hudby som ledva počula, čo povedal, ale vedela som, že to bolo ďalšie odmietnutie. Vypila som zbytok kokteila na ex. ,,Čo si dáme teraz?" chcela som ochutnať ďalšie skvelé nápoje a tak trochu som sa chcela dnes opiť.
,,Ty ešte niečo chceš?"
,,Mhm," zahmkala som.

Zapozerala som sa na jeho nos. Objednali sme si ešte jeden kokteil, teda len ja Dan stále pil ten istý. Nebola som zvyknutá takto piť a už sa mi trochu krútila hlava. Nevedela som, čo presne tam bolo, ale bol nejak divne modrý a plávalo v ňom koliesko citrónu.

Začal mi zvoniť mobil, ktorý som mala v čiernej látkovej taške. Hudba stále hlasno hrala, takže som ho takmer nepočula. Tašku som mala ramienkami zavesenú o stoličku. Začala som sa hrabať v taške. Asi päťkrát som si prečítala meno, ktoré svietilo na displeji.

Bola som zmätená čo mám urobiť. Neviem ako, ale už som držala mobil pri uchu. ,,Ahoj. Nickolas," zdôraznila som jeho meno a mala som chuť sa strašne smiať. ,,Ja nemožem. Vieš mám nabitý program," kričala som cez hlasnú hudbu.
,,Kde si?" povedal. Jeho hlas v telefóne znel tak príjemne až sa mi na tele objavovali zimomriavky.
,,Eeeh v klube? Mal by si sa ospravedlniť..." Chvíľku som počkala a myslela si, že ide niečo povedať. Bol ticho. Načo mi volal, keď sa mi nechce ospravedlniť? Bol ku mne odporný a to on odo mňa niečo chcel.

Možno aj niečo povedal, ale ja som ho nepočula cez tu blbú pesničku. ,,Asi ti to prepáčim, ale musíš mi povedať tajomstvooo," povedala som zrazu. Daniel na mňa nechápavo pozeral. Aj on mal v krvi dosť alkoholu, ale asi nie až toľko čo ja. Jednoznačne ten modrý nápoj ma takto dorazil.
,,Nick. Nickolasss. Nicko. Nickolasko," škerila som sa od ucha k uchu.
,,Ty si pila?" ozval sa hlas v telefóne.
,,Kokteiííly...a trochu vodky. Čerešnovej, ale to si objednal Dan, takže ju vlastne rátať nebudem dobre? Mal si už čerešňovú vodku? Ja som ani nevedela, že existuje," kričala som a barman na mňa len zvláštne pozeral.

,,Si tam s Danielom?" jeho hlas schladol.
,,Noo...mooožno?" hudba konečne stíchla.
,,Ja chcem vedieť to tajomstvo. Prečo máš podmienku?" Keď som sa to opýtala Daniel stuhol. ,,Kde si?" opýtal sa podráždene Nick.
,,Dačo heart ako srdiečko. Máš rád srdiečka? Dan ako sa to tu volá?" otočila som sa k Danielovi. Daniel mal líca jemne červené. Bol takýý zlatý...Vyzerá ako presný opak Nickolasa. Nie len výzorovo, ale aj povahovo. Daniel bol ukecaný ako ja a to sa mi páčilo. Nie ako Nickolas.
,,Lightheart," povedal Daniel a divne sa usmial. ,,Lightheart!" zopakovala som Nickovi do mobilu.

,,Idem tancovať!" zvolala som na Daniela. Mobil som hodila do tašky. Zosadla som si zo stoličky a hneď som sa stratila medzi ľudmi. Nečakala som, že tu bude tak veľa ľudí.

Daniel zostal sedieť a ja som cez ľudí naňho nevidela. Tancovať som veľmi dobre nevedela a po jednej pesničke ma to omrzelo. Bolo tu horúco a cítila som pot iných ľudí. Asi to bolo tým.

Snažila som sa prebrodiť cez tancujúcich mladých ľudí. Daniel tam stále sedel na barovej stoličke a vyzeral, že čoskoro zaspí.

,,Chceš ísť už preč?" spýtala som sa Dana. Záporne kývol hlavou. Objednala som si čistú vodu, keďže som mala strašne sladkú chuť po všetkých tých nápojoch, ale zle mi nebolo. ,,Máš nejaké tetovanie?" zaostrila som zrak na Daniela, ktorý mal hlavu položenú na pulte.

Zase jemne zakýval hlavou.
Búchla som silno rukou o pult až sa Dan zľakol a zdvihol hlavu.
,,Dáme si spoločné tetovania," zosadla som si z vysokej stoličky.
,,Idem na záchod zatiaľ nám vymysli nejaké tetovanie," kráčala som dozadu. Prúdko som sa otočila a zapotácala.
,,Čo to kurva robíš?" povedal niekoho hlas. Zdvihla som hlavu a otočila sa za hlasom. Nick. Jeho výraz ma rozosmial.

,,Ahoj tmavovláska," cinkla som mu do nosa a divne sa pri tom chichotala.
,,Fajn. Ideme," začal ma tlačiť rukou na chrbte smerom k dverám. 
,,Ale mne treba cikať a mám tam tašku s Danielom," zastála som a chcela sa vybrať za Danielom, ktorý poslušne sedel. ,,Nemôžeš tu len tak prísť a povedať ideme. Ja mám dnes ešte niečo na..." kusla som si do hornej pery a pozrela sa na Daniela. ,,Práci," dopovedala som.
Nick sa pozrel jeho smerom.
,,Ožratá si už dosť," odsekol a kračal za mnou.
,,Máš ešte trávu?" opýtala som pyšne na to čo mi napadlo.
,,A-akú trávu?" zakoktal. Otočila som sa a kráčala zase dozadu naspäť k Danovi. Dva prsty som si priložila k ústam.
,,Vieeeš Marihuanu," usmievala som sa.
,,Nekrič tak," precedil cez zuby a zrýchlil.

Zdalo sa mi, že Daniel tam už s hlavou podopretou rukou spal. Nick bol asi o päť krokov predo mnou. Doslovne strhol moju tašku zo stoličky a odišiel. Daniela úplne odignoroval. Zdalo sa mi, že si Dan ani nevšimol, že tam Nick bol.
,,Dan," jemne som doňho drgla a on sa hneď prebral. ,,Poď. Ideme preč aj tak si už v polospánku," pozrela som sa cez dav ľudí. Nickolas niekde zmizol.
,,Ten idiot mi ukradol veci," poznamenala som skôr pre seba. Daniel vstal zo stoličky a takmer spadol, ale zachytil sa o bar.
Rozhrehotala som sa. ,,Vymyslel si tie tetovania?" podoprela som Daniela. Vyzeral ako keby si vzal nejaké silné prášky na spanie.
,,Máš rada ponožky?" opýtal sa unavene.
,,Dáme si vytetovať ponožku?" podopierala som ho a išla s ním k dverám.
,,To je úžasné," pri vchodových dverách stál Nickolas a vyčítavo sa na mňa pozrel.
,,Nick!" zakričala som na celý bar.
,,S Danielom si dám vytetovať ponožku," povedala som nadšene. Cítila sa skevele.
,,Super," povedal arogantne. Daniel si dal ruku preč z mojich ramien a široko sa usmieval.

Nick to využil strašne silno ma chytil za zápästie a ťahal von. Daniel pomalými krokmi išiel za nami. ,,Prečo si za mnou prišiel?" spýtala som sa Nicka.

Nasadli sme do čierneho Nickolasovho auta. Odviezli sme Daniela. Všimla som si, že Nick naňho v hornom zrkadle celý čas zazeral. Mňa dobrá nálada neopúšťala.
,,Niiiickk," kusala som si nechty.
,,Máš ma rád? Prečo si prišiel?" hovorila som tichšie. ,,Pretože Daniel po jednom deci spí," povedal tichšie. Začala som sa dusiť smiechom.

Mierili sme do centra mesta. Spozornela som. Nie. Nie. Nie.
,,Ja nechcem ísť k tebe," povedala som triezvejšie. Každý by na mojom mieste hneď vytriezvel.

Nepila som zas až tak veľa, ale očividne mi to stačilo, keďže ma v tej chvíli naplo a dala som všetok alkohol von.

Dnes nová kapitolaaaa zlatíčka<3 Založila som si ig budem tam dávať napr. ako si predstavujem postavy, spoilery, nápady na nové príbehy a ja neviem hocičoo.💕 Tak môžete ma sledovať: moondarkheart (Teraz tam ešte nič nie je) Ste úžasné milujem vás.