,,Ja neviem," mala som chuť sa zdvihnúť a odísť. ,,Rob čo chceš," povedala som vyčerpane. Nepotrebujem, aby sa niekto so mnou takto rozprával, hlavne nie po tom všetkom čo som si zažila. Nevedela som, čo mu mám viac povedať. Zdvihla som sa z drevenej stoličky a išla k točeným schodom. Nickolas nič neurobil, zostal sedieť. Vôbec som ňu nerozumela. Všimla som si nechápavý pohľad čašníčky a vyšla z kaviarne. Čakala som, že príde za mnou. Neprišiel. Nedobehol ma. Pomalým tempom som kráčala domov a každým krokom strácala nádej, že na mňa zakričí jeho hlas.
Keď som vstupovala do internátnej budovy nevedela som prestať myslieť na to, čo asi robí Nickolas. Možno vzal tú čašníčku k sebe. Vzal ju na motorku a dal jej moju prilbu. Vlastne to nie je úplne moja prilba, na tom však nezáležalo. Ja som ju vnímala už ako svoju.
Nick sa dnes ku mne správam hnusne. Sľúbila som si, že to už nedovolím. Už nie. Keď sa mu tá krava tak páči, tak nech ju vezme zoznámiť rodičom a nie mňa.
Keď som otvorila dvere Miriam ležala na bruchu a učila sa.
,,Ahoj," šepla som.
,,Hneváš sa?" sadla som si na posteľ. Zdvihla pohľad zo zošita na mňa.
,,Nie! Je to vaša vec, ale ak ti ublíži nechcem, aby som o teba prišla a musela mať novú spolubývajúcu," hovorila.
,,Nikdy by som sa s tebou kvôli nemu neprestala baviť. Som rada, že ťa mám a viem, že Nick je zložitý," povedala som vážne. Keby som sa hnevala na Nicka nevidela som dôvod sa hnevať aj na Miriam. Mimi sa len chápavo usmiala. ,,Ideš dnes do práce?" vybaľovala som si ruksak. ,,Nie. Budem sa. Učiť," zdvihla nejakú hrubú učebnicu, ktorú držala.
Zavibroval mi mobil. Začala som sa hrabať v ruksaku. Určite je to Nickolas. Možno sa mi ospravedlnil.
Neprišlo mi to čo som chcela. Neprišla mi ani správa od Nickolasa. Prišla mi žiadosť na instagrame o správu. Otvorila som ju. Daniel? Sledovala som fotky na profile, ktorý mi poslal len krátku správu.
On: Ahoj. Nechcela by si ísť dnes do Lightheartu?
Dana som naposledy videla na chate rovnako ako všetkých ostatných. Okrem Mimi a Nicka. Keď sme boli na tej chate s Danom som sa celkom často rozprávala. Jeden večer, čo sme sedeli na gauči a každý niečo robil, len my dvaja sme nemali čo, som mu rozprávala o klube.
Nebola som veľakrát v klube. Neviem prečo proste som nemala s kým chodiť po kluboch. Navyše ja a alkohol sme si moc nerozumeli. Raz som sa v sedemnástich opila, ale nie preto lebo som sa chcela zabaviť, ale preto, že som bola na dne zo školy a dúfala, že alkohol mi pomôže, no cítila som sa ešte horšie.
Daniel mi hovoril, že hneď pri mojom internáte je úžasný klub. Lightheart.
Ja: Áno jasné O koľkej?
Nevedela som prečo, ale raz ma Nickolas varoval. Nechcel, aby som mala niečo s Danielom. Pritom ma ani nepoznal.
Prečo? Bol by naštvaný keby zistil, že som išla s ním do klubu? Nie. Nemal by právo byť naštvaný. Daniel bol môj kamarát a Nickolas je môj...neviem čo je môj. Mal ma predstaviť rodine ako svoju frajerku, ale pritom ňou úplne nie som. Nakoniec som si povedala, že sa vykašlem na Nickolasa a jeho nálady a dnes pôjdem proste vonku s kamarátom sa zabaviť.
Napíšte mi nejaký komentár hocijaký aký máte názor na postavy alebo proste hocičo milujem to čítať🤍
ESTÁS LEYENDO
Všetky pekné klamstvá
Romance,,Si naivná a hlúpa ak si si myslela, že sa kvôli tebe zmením," z jeho slov išiel nepríjemný chlad. ,,Ja nechcem aby si sa menil," chcela som len, aby mu na mne záležalo, ale to on nedokázal. ...
