•6•

5.9K 166 2
                                    

V rukách som držala dva poháre, ktoré boli úplne plné a bála som sa, že sa mi vylejú. Vzala som ich z kuchyne. Nebola som si istá čo v nich je. Obidvaja sa ani nepohli z miesta a rozvaľovali sa na gauči. Akurát, že teraz bez peknej modrovlásky.

Jeden červený plastový pohár som dala Jayovi a druhý som ponúkla Nickovi.
Spaľujúco sa pozrel na mňa a pohár, ktorý som držala. Ruka sa mi jemne triasla. ,,Ja nepijem pivo," povedal.
,,Klamár. Piješ všetko z čoho môžeš byť na sračky," povedal Jay a odpil si z piva. Položila som pohár na stôl a sadla si vedľa Jaya.

Obaja stíchli akoby som im zničila ich rozhovor tým, že som sa vrátila. Po pár sekundách Nickolas vstal. ,,Kam ideš?" rýchlo sa opýtal Jay.
,,Robiť to, od čoho si ma vyrušil," zaškeril sa. Venoval mi ešte jeden zo svojich povrchných pohľadov a odišiel. 


,,Tak sme zase dvaja," usmiala som sa.
,,Je to trochu debil. Tým chcem povedať, aby si si z neho nič nerobila." Prikývla som aj keď v popravde som si z neho nič nerobila už od začiatku.
,,O čom ste sa rozprávali?" zaujímalo ma. Prekvapene zažmurkal šokovaný mojou otázkou.
,,Ne-viem. Či to chceš vedieť." Zamračila som sa a povedala: ,,Preto som sa to pýtala. Hovoril ti niečo o mne?" opýtala som sa rýchlo. ,,Nie. Nie. Ja...on mi mal doniesť lsdéčko. Zaplatil som mu už, ale stále mi ho nedal a ešte on je ku mne odporný." Nič som mu na toto nepovedala.

Po hodine, ktorá mi na párty úplne stačila sme išli domov. Jay ma odprevadil k mojej izbe a odišiel. Otvorila som dvere a na druhej posteli spala Miriam. Kútiky úst sa mi jemne nadvihli. Vrátila sa mi. Obliekla som si pyžamo a išla si ľahnúť na vedľajšiu posteľ. Bola som už v polospánku, keď sa ozval jej jemný hlas: ,,Prepáč asi som ti mala napísať," povedala Mimi. Naozaj sa mi ospravedlnila? ,,To nevadí," pošepkala som. ,,Kde si bola?" zaujímalo ma.
,,Na úžasnom mieste. V októbri tam pôjdeme na týždeň zase. Pôjdeš s nami?"
,,Kam?" hlas som mala netrpezlivý a natešený.
,,Dan bude robiť chatu a povedal, že ťa mám pozvať," povedala hlasnejšie. ,,Pôjdu všetci?" ,,Áno, jasné." Rada by som šla, ale nechcela som byť nechcená. V Nickolasovej prítomnosti som sa cítila viac ako nechcene.
,,Nebude to ostatným...vadiť?" Slovom ostatným som narážala na jej bratranca. ,,Pozri ja ťa tam chcem. Aj Daniel. To je najdôležitešie."

Všetky pekné klamstváDonde viven las historias. Descúbrelo ahora