Triaška

2.kapitola

,,Kto si myslíš že si?"
,,Tvoj nový najlepší kamarát."
,,Ale ja už kamarátov mam a nového nepotrebujem." povedala som a odišla k baru za Damenom ktorý flirtoval so všetkym čo má kozy.
Keď si všimol že som vedľa neho aj ja pozval ma na drink. A tak to išlo ďalej. Pila som hlava nehlava a hlavou si stále behal ten neznámi namyslený chalan čo si o sebe myslí že žožral všetkú múdrosť sveta.
Po asi 6 panákov som sa vybrala znova na parket a tancovala s každým kto mal o to zaujem. Bolo mi všetko jedno aj tak si na nič nebudem spominať keď ráno vytriezvem. Bola som nato až príliš opitá.
,,Tak toto zašlo ďaleko." vyrušil nás ten chalan akurát vtedy keď som sa bozkávala s najpopularnejším chalanom zo školy začo som ho obdarovala nemylim pohľadom.
,,Čo si k*rva o sebe myslíš že robíš?"
,,Zachraňujem ťa pred tým chalanom ktorý myslel na sex a tebou a ver že nemal ďaleko aby ťa kludne pretiahol tu na tomto mieste."
,,A čo si ty nejaký veštec?" opýtam sa ironicky a kráčam znova k baru. Potrebujem to totiž zapiť.
,,Nemala si toho na dnes už dosť?" ozve sa za mojim chrbtom pan múdry ktory mi uz lezie poriadne na nervy.
,,Nemaš nič ine na robite len ma stále otravovať?"
,,Ako vidíš tak nie. Poď vezmem ťa domov vyzeráš hrozne."
Podopiera ma celou cestou k jeho autu. Sama by som to určite neprešla. Moje kosti sú akoby zo želatiky a nechcú ma poslúchať.
Už sme skoro pri aute keď zrazu všetok ten alkohol chce ísť z môjho žaludku von. Sklánam sa a všetok jeho obsah vyvraciam do kvetináča ktorý sa nachádzal neďaleko. Neznámy mi zatial drží vlasy v imagirnom cope a podopiera ma aby som nespadla. Zatiaľ to nijak nekomontoval čo sa čudujem.
,,Radšej to vyvráť všetko tu ako v mojom aute." povie a pomôže mi postaviť sa na moje ochabnuté nohy.
Páni to je ale auto. Vôbec by som to na neho netypovala že práve taký idiot bude vlastniť audi R8. Určite ma zazobaných rodičov čo synáčikovi kupia čo mu na očiach vidia.
Pomáha mi nasadnútlť do auta ale akosi mu s tým nepomáham. Stale alo hlúpa vystupujen a vravim že sa bojim s ním jazdiť.
Keď sa mu to konečne podarí a vyrazíme domov upadnem do hlbokého spánku.

Prebudzam sa do neznamého prostredia a snažím sa spomenúť ako som sa sem dostala ale jak moja snaha je márna. Spomýnam si len na zahadného chalana ktprý so mnou v tom bare tancoval a ďalej je to tabu.
Staviam z postele a zisťujem že na sebe mám len voľné tričko a sposnú bielizeň. Čím ďalej je to horšie pretože v posteli nie som sama. Vedľa mňa leží ten zahadný chalan zo včera.
Staviam potichu z postele aby som ho nezobudila, beriem svoje veci zo stoličky a mierim si to rovno k dverám keď sa ten chalan zobudí.
,,Už odchádzaš?" pýta sa ma s úsmevom od ucha k uchu. Somár dobre vie ako sa musím cítiť a nehodlá sa mi to vôbec uľahčiť.
,,Ehmm.... my sme spolu....?" hanbím sa to vôbec vysloviť nahlas.
,,Spali? Nie preboha nie. Nespím s namol opitými babami čo si na druhý deň nepamätajú aký som bol dobrý."
,,Idiot." poviem a zamierim si to von. Ešte prwd odchodom sa stihnem obliecť v jeho obývačke.
Vychádzam von z domu a zisťujem že vôbev netuším kde sa nachádzam. Som ja hlupaňa. Ako som ja mohla toto dopustiť?

Tak a je tu druhá časť tak hádam sa bude páčiť. Čo hovoríte na pána neznámeho?