Triaška

12.kapitola

Zobudila som sa na nepríjemné lúče ktoré mi svietili rovno do tváre. Mohlo byť ešte len 6 hodín. Obliekla som si bežecké leginy a nato športovú podprsenku. Všetci v dome ešte spali pretože dnes má každý okrem strážcov voľno nato aby sa pripravil na ples.

„Kam ideš?" spýtala sa ma mama sediaca v kuchyni pri hrnčeku kávy.

„Behať." odpovedala som jej a ďalej sa venovala viazaniu si šnúrok do tenisiek. Keď som bola hotová vybehla som von a mierila som si to k lesu kde chodíme behávať s Chrisom, pretože jedine tam to poznám. Nikde nikoho nebolo a všade bolo na môj vkus až priveľké ticho. Bežala som čo mi nohy stačili. Musím sa dostať do kondičky prejsť aspoň tými dvoma fázami lebo na tretiu nemám, keďže nie som vlk ako ostatný.

„Čo tu ty tak skoro?" ozval sa za mnou Jake.

„To sa môžem spýtať aj ja teba."

„Ale ja som tu každý deň narozdiel od teba. Takže počúvam." nedal a odbiť.

„Christian vymyslel tri fázy rýchlosť, sila, vlk. Posledný piati vypadávajú takže tak." vysvetľujem mu v skratke. Nemá cenu riešiť že nie som vlk aj tak sa to za chvíľu dozvie sám.

„Vlastne to nevymyslel on ale ja. Nechceme predsa aby ste sa flákali." zopakuje Christianové slová.

„Tak to ti veľmi pekne ďakujem." poviem so smiechom.

„Ale rýchlosť by ti celkom mala ísť podľa tohto behu. Tak aspoň ta uspeješ lebo tvoja sila to bude asi tvoja slabina." povie úprimne. Keby si len vedel moju slabinu.

„Ideš aj ty na ten ples?" naschvál mením tému.

„Musím mám tam predsa ako strážca povinnosti dohliadať nato aby ste sa tam neopili alebo náhodu neurobili potomkov." zasmeje sa.

„Budem si na teba dávať pozor." poviem sarkasticky a ďalej sa venujem behu. Už žiadnu bolesť v boku nepociťujem a konečne sa pomaly dostávam do kondičky.

„Jake je tu niekde bazén?" spýtam sa ho s úprimným záujmom.

„Hneď za telocvičňou prečo?" „Len tak prepáč už asi pôjdem."

Nedalo mi to musela som sa tam ísť pozrieť tak veľmi mi chýba voda a ten slobodný pocit v nej. Chvíľu som tam bola a všimla som si opustené plavky. Boli to čierne obyčajné plavecké plavky. Snáď nikomu nebude vadiť keď si ich požičiam. Bolo to tu úplne opustené nikto tu nebol veľmi dlho čo nasvedčuje ten prach všade naokolo, ale voda bola prekvapivo čistá. Prezliekla som sa v ženskej šatni a veci som nechala voľne uložené na lavičke. Nemyslela som na nič iné len na ten pocit voľnosti vo vode. Rozbehla som sa a skočila do bazénu. Voda bola studená čo ma nútilo plávať rýchlejšie ako zvyčajne. Bolo to príjemné a upokojujúce sa znova k tomu vrátiť.

Stavila som tam dosť dlhu chvíľu a bola by som tam dlhšie keby ma tam niekto nevyrušil. Ako vždy Chris bol vždy všade. Ignorovala som jeho prítomnosť a plávala ďalej,ale on sa nedala skočil v plavkách za mnou. Zastavila som sa a sledovala ako si to pod vodou mieril ku mne. Chytil ma okolo pásu a potiahol dole pod vodu. Búchala som ho vypracovanej hrude až pokiaľ ma nepustil.

„Idiot!" sykla som po ňom a on sa rozosmial s nákazlivým smiechom. „Čo tu robíš?" spýta sa ma stáledo smiechom.

„Plávam ak nevidíš." odpoviem mu ironicky.

„No to vidím keďže nie slepý ešte nie som. Ale čo ťa privádza sem do opustenej plavárne kde nikto ani nehou sem nevkročí?"

„Pocit slobody vo vode?"