Triaška

18.kapitola

Po dlhých troch týždňov som sa odhodlala vrátiť na miesto kde som s ním žila ešte šťastne. Tu sa to začala, tu sú všetky spomienky na ktoré musím jednoducho zabudnúť. Možno by som mala povedať pravdu o schopnostiach a tak by som nemusela ďalej trénovať v telocvični ale navštevovať školu.

„Si späť."privítala ma mama hrejivým objatím. Úsmev na tvári jej zmizol keď si všimla môj smutný výraz tváre ktorý som asi neskryla tak dobre ako som plánovala.
„Počuj čo kúpime k zásnubám Chrisa a Klarissi? Musí to byť niečo je...." ďalej som už nevnímala. Tak Chris sa ide zasnúbiť a následne oženiť s tou ženou? Čo sa tu za tie dni čo som tu nebola stihlo ešte udiať? Môžno mi niekto oznámi že je tehotná a čakajú malého Reya.

John kráčal spolu s nejakým dievčaťom dolu schodmi a keď si ma všimla prestali ďalej rozprávať o zásnubách.

„Nevedel som že si späť."ozval sa brat aby ospravedlnil slová ktoré ma ranili hlboko v srdci teda ak nejaké mám a roztrieštili ho na najmenšie kúsky ktoré snáď už nikto nikdy nedá dokopy. Prečo to spravil? Čo ho k tomu viedlo? Bola som len jeho hračka s ktorou sa pohral a následne odhodil ako úbohú handru? Otázok som mala milión ale odpovede k ním žiadne. Jediný kto mi mohol odpovedať bol on ale s ním som skončila. Nenávidím ho zato čo spravil ale napriek tomu ho i naďalej milujem.

„Kedy sa konajú zásnuby?"spýtala som sa zaujato. Chcela som na ne ísť a posledný krát ho vidieť a potom vyhľadať toho muža ktorý mi ponúkal návrat domov medzi ľudí. Vrátiť sa späť k rodine ku ktorej skutočne patrím a nie k tejto kde ma okrem mami len tolerujú. Potrebujem ich Zoey, Taríka, Ever a aj Damena.

„Dnes večer u nás na záhrade keďže ju máme takú veľkú, tak nás požiadali jej rodičia či im to dovolíme a my sme samozrejme súhlasili." povie mama ospravedlňujúcim hlasom. Začo sa ospravedlňuje? Veď práve teraz mi to veľmi uľahčila aspoň nebudem musieť chodiť ďaleko.

Vošla som ďalej do domu a zistila že prípravy na zásnuby tu bežia v plnom prúde. Všade sami čašníci kde tam aj nejaký barman. V kuchyni to hemží kuchármi a vonku robotníci stavajú obrovský stan kde bude občerstvenie. Nakoniec zazriem všade naokolo moje najobľúbenejšie kvety a to boli práve orchidee. (neviem ako sa to skloňuje) To snáď urobil naschvál? Ako mohol keď on vôbec nevedel aké kvety máš najradšej ty hlúpučká! Ozve sa podvedomie a ja sa ho hodlám ignorovať.

Oslava zásnub sa koná presne za dve hodiny mala by som sa dať na poriadok aby videl o čo prišiel i keď to znie detinsky. Vošla som do šatníka z kade som vybrala svoje šaty. Biele šaty s čiernym čipkovaním okolo krku, ramien, ťahalo sa to až po pás. Boli jemné, nad kolená ale nie veľmi odvážne. Práve naopak boli elegantné vhodné na lepšie príležitosti ako bola táto. Šaty mi priliehali k telo len po pás odtiaľ dole boli voľné. Ukazovalo to presne to čo malo a malé nedostatky ukrylo. Šaty boli vybraté ostalo mi upraviť si vlasy a namaľovať tvár. Vlasy som si vyžehlila a spravila si vysoký cop. Na tvár som si naniesla jemný makeup, korektor ktorý mi zakryl vyrážky a prepudrovala som si tvár aby to všetko držalo pokope. Ostatné som nechala tak ako to bolo. Moje malé oči boli dnes akési priveľké a na moje pery som si naniesla len balzám. Na nohy som si obula čierne topánky na vysokom opätku ktoré mi dopomohli k tomu aby moje nohy vyzerali o čosi dlhšie.

Keď som bola hotová pozrela som sa do zrkadla a nespoznala som sa. Naozaj som toto ja? Amber Yossariová? Nikdy som sa takto ešte nevidela a bola to poriadna zmena to som musela uznať. Bola som sama zo seba príjemne prekvapená.

Dole bolo počuť už ruch ktorý oznamoval že zásnuby sa začali. Kráčala som dole po schodoch sebavedomo a nedala som na sebe poznať ako ma bolí to čo sa tu práve odohráva. Dole pri schodoch stál Jake, Tobias a môj akože brat a zhovárali sa o niečom dôležitom čo prezrádzali ich výrazy na tvárach. Keď ma zbadali zmĺkli a venovali mi povzbudivý úsmev ktorý som im opätovala. Predstavenie sa môže začať! Pomyslela som si a pristúpila si k ním.