Triaška

7.kapitola

 Pozriem sa kto to je a vtedy uvidím chalana s úžastným úsmevom na perách i po tej zrážke.

„Teba som tu ešte nevidel." povie a pomôže mi postaviť sa na nohy. Má tak pekný úsmev. Jamky v líciach a krásne biele zuby.

„To preto že som tu nova." odpoviem sarkasticky ako obvikle.

„Som Alex, strážca." predstaví sa mi a podá mi ruku. Príjmem mu a úsmev opätujem ale meno mu zatiaľ  nepoviem aj tak ho za chvíľu zistí.

„Tak to sa budeme stretávať na tréningoch." odpoviem namiesto toho aby som sa mu jednoducho predstavila.  

„Idem na tréning nepridáš sa? Prestavím ťa pár ľuďom a mohla by si začať trénovať."

Aspoň mi pohyb umožní myslieť na iné veci. Pomyslela som a vykročila som za ním. Cesta nám netrvala dlho a my sme sa dostali na miesto kde sa asi konajú tréningy. Stará priestranná budova podobná telocvični. Bolo tu už zopár ľudí ktorých som nepoznala keďže som tu nova samozrejme, no osoba ktorú som chcela vidieť najviac tu nebola. Kde zmizol ten idiot?

„Poď ukážem ti to tu." Vykročil smerom do vnútra a zamieril si to k  mužovi ktorý mohol mať niečo okolo dvadsaťpäť rokov.

„Toto je...vlastne si sa mi ešte nepredstavila." Spomenul si Alex a začervenal sa. Prišlo mi to zlaté tak som sa usmiala.

„Som Amber." Odpovedala som jednoducho.

„Toto je Jake náš tréner ktorý trénuje nováčikov."  Prestavil mi muža stojaceho oproti mne. Mal trocha zarastenú bradu a havranie vlasy strapaté na všetky strany. Oblečené mal len voľné tielko, pod ktorým boli vypracované svaly. Na nohách mal taktiež voľné šedé tepláky a na chodidlách čierne conversky. Vysnivaný chlap každej jednej ženy po dvadsiatke. Nie jeden chalan by mu mohol závidieť krásu.

„Vlastne už trénujem pokročilých ale keď chceš mohol by som ti dávať tréningy navyše ako vidím budeš ich potrebovať."

„Ďakujem za úprimnosť."

„Nováčikov má Christian ale toho som tu dnes ešte nevidel. Možno keď počkách...." ani nestihol dopovedať a Chris sa objavil vo dverách s Klarisou ruka v ruke. Celkom ma to zamrzelo i keď neviem prečo. Veď obaja po sebe išli ako po údenom, bola len otázka času keby sa dajú dokopy.

„Meskáš!" napomenie ho Jake a venoval mu vražebný pohľad.

„Veď už som tu." Povedal a rozlúčil sa s letným bozkom s Klarisou. Keď ma zbadal zamrzol mu úsmev a len sa od nej rýchlo odťiahol. Pôsobil nejako neisto načo Klarisa zráštila obočie a odišla.

„Čo tu tá k**va robí?"

„Vy sa poznáte?"

„Mali sme už tú česť sa spoznať."odpovedala som na Alexovú otázku. Zazrela som po Christianovi a chcela odísť lebo ma tu už nič nedržalo. Možno som mala povedať pravdu že mám schopnosť a nemusela sa stretávať s tým idiotom, ale to by všetko pokazilo. Musím to nejako prekonať. Sú to len hlúpe tréningy.  Presviedčala som seba samú.

„Tak začneme?" spýtal sa sarkasticky čo ma dostalo ešte viac. Vsaš počkaj ja ti ukážem čo znamená sa so mnou zahadzovať!

„Prečo nie." Usmejem sa čo najmilšie ako viem a vyberiem sa za ním.  Hodí svoju tašku na zem a začne si viazať tenisky.

„Pre začiatok si dáme pekne do tela. Čo povieš na 10 kilometrový beh? To pre nás vlkov je hračka."

„Ukáž čo v tebe je." povedala som a rozbehla som sa za ostatnými. V skupine nás je asi desaď čo mi umožňuje  že Chris mi nebude venovať takú pozornosť.

Asi po siednom kilometri som išla dušu vypustiť. Ostatný si úplne v pohode behali dokonca niektorý mali úsmev na perách ktorý som ja stratila po piatom kilometri.

„Ešte stále si myslíš že medzi nás patríš?" spýtal sa ma Chris. Musí byť vždy taký odporný?

„Viac než kedykoľvek predtým." Zaťala som sa a začala som normálne behať. Únavu som nechala niekde za sebou a sústredila sa aby som mu dokazala že nie som žiadna padavka. Nevzdám to aj keby mi to mal každý deň viac a viac sprotiviť. Ukážem mu že som silná.

Po dobehnutí do cieľa nás čakali všeliaké stanovišťa. Niekde sme mali klikovať niekde zase  drepovať, zdvíhať ťažké činky. Chris zo mňa nespustil za celý ten čas zrak. Nevládala som ale nechcela som sa vzdať moja odhodlanosť bola väčšia ako únava.

„Na dnes stačilo." Zahlásil Chris a všetci sa rozpŕchli do šatní len ja som ostala ležať na zemi.

„Ty sa nikam neponáhlaš?" opýtal sa ma Chris a sadol si vedľa mňa.

„A kam? Za mamou ktorú nepoznám? Za otcom ktorý ma nenávidí viac než čokoľvek na svete? Alebo za bratom ktorý ma nechce ani spoznať a rovno ma odsútil ako jeho otec?" odpovedám so zavretými očami pretože nechcem aby videl tie slzy ktoré sa mi tisnú do očí.

Nebudeš pred ním predsa plakať! Napomenula som sa.

„Tak som to nemyslel."

„Ale myslel len teraz  zahráš ľútosť ale inak nemáš žiadne city."

„Ja nie som bezcitný." ohradí sa.

„Možno k ostatným." poviem po ticho sama pre seba ale som si istá že to počul. Postavím sa a nechávam ho za sebou. 

Prepáčte že tak neskoro. Snaď sa bude páčiť a rada by som vedela či má cenu pokračovať v písaní. Keď niekto chce venovanie tak kludne.