Triaška

15.kapitola

„Inak tvoj ploský zadok skončí na zemi." dopoviem a už sme v sebe. Alex je silnejší ako ja ale ja som predsa rýchlejšia. Nech si chlapec nemyslí že ma premôže len tak. Drží ma zo zadu v zovretí a nechce ma pustiť. Trhnem sebou a som voľná otočím sa k nemu ale letí mi zovretá päsť priamo do tváre. Tak veľmi to bolí ale nemôžem to dať na sebe poznať. Snažím sa mu to vrátiť tak mu kopnem do stehna potom do brucha a odsotím ho k stene ale on sa nedá a znova sa rúti ku mne a zas jeho päsť triafa moju tvár. Bolesť je neznesiteľná a na jazyku cítim pachuť krvi. Určite mi tečie z nosa krv alebo ešte horšie mám rozťaté pod okom lebo ma to tam štípe.

Tak toto nemal blbec sprostý. Rýchlosťou sa k nemu otáčam a moja päsť nachádza jeho tvár. Trafila som mu do sánky ale keďže je vlk jeho rany sa rýchlejšie hoja ako tie moje. On si ju len napraví a ďalej útočí. Už neviem čo mám robiť len sa vyhýbam jeho úderom a občas ma trafí. Čo som si ja koza mohla myslieť? Zaútočiť na vlka ktorý je stokrát silnejší a naivne dúfať že budem ja tá čo mu bude rozdávať údery ale opak je pravdou.

„Alexander dosť!" skríkne po ňom Tobias ale on ho ignoruje akoby nič nepovedal. Naďalej ma mláti hlava nehlava a ja už nemám silu sa mu brániť. Tobias k nemu príde a odtiahne ho odo mňa. Pozrie sa na mňa a potom na Alexa ktorý po mne nenávistne zazerá.

„Čo si o sebe dopekla myslíš? Ako si ju mohol až tak dobiť. Toto som ťa nikdy neučil. Je to predsa len tréning kde sa máte od seba navzájom učiť a nie pozabíjať sa. Alexander choď domov vychladnúť a ty by si mala ísť tiež domov. Nech vás tu už dnes nevidím!" Tobias nás nešetrí a ani nepátra kto začal začo som mu vďačná. Nebyť neho mohlo byť dnes už po mne.

Pozerám sa do zrkadla v izbe a zisťujem že mám rozťaté pod okom, modrinu na ľavom líci a z nosa mi stále tečie krv. Rýchlo si zmývam zo seba svoju krv studenou vodou a na koreň nosa si prikladám uterák namočený do studenej vody v snahe zastaviť krvácanie. Sadám si na záchod a vyťahujem telefón. Osem zmeškaných hovorov od Chrisa a dve sms-ky. Kde si? Veď sme behali spolu ale potom si už za mnou nebola. Dúfam že sa ti nič nestalo a si v poriadku. Ozvy sa mi hneď keď si to prečítaš. A druhá: Prídem do telocvične a ja sa dozviem že si sa pobila s Alexom? Ako si mohla byť taká hlúpa keď si dobre vedela že si slabšia a nikto ti nepomôže? Veď ťa skoro podľa Tobiasa zabil. A prečo sa mi do riti neozývaš?

Novinky sa očividne šíria rýchlo. Už len čakať že si nevyhľadá Alexa a nevráti mu to za mňa. To by bolo ponižujúce aby išiel vyhrať moju bitku ako môj poslíček. Takýto vzťah nechcem ak má niekto bojovať moje bitky. Dúfam že Chris neurobí žiadnu sprostosť.

Dole pri dverách sa ozýva zvonček. Doma je len mama a John a ja tie dvere otvoriť určite nejdem. Zvonček sa znova ozýva a John už kričí že ide. „Kde je?" počujem len nahnevaný hlas môjho chalana a kroky vedúce po schodoch. Dvere na mojej izbe sa otvárajú a ja s malou dušou dúfam že ma nenájde. Nechcem aby ma videl v takomto stave. Kúpeľňa je v mojej izbe ale dvere som za sebou zavrela teoreticky by sem vôbec nemusel ísť. Pre istotu sa zohnem za vaňu a čakám čo sa bude diať.

„Čo tu pre boha chceš?" pýta sa môj brat a ja som mu teraz vďačná zato že ho zdržiava aby vychladol.

„Tvoja malá sestrička si zmyslela že sa pobije s Alexom." hovorí ironicky nad čím prevrátim len očami.

„Čo spravila? To musela byť sila škoda že som ju nevidel. Určite tá bitka stála zato."

„To hej stála ju skoro život. Tak kde sakra je?"

„Ja neviem nevidel som ju dnes." zaklame mu i keď dobre vie že som doma. Neviem prečo ma kryje možno pretože ho dobre pozná a vedel by čoho je schopný. Hádke sa nevyhneme a čo je natom najhoršie budem musieť zase počúvať tie múdre reč o mojej bezpečnosti.

„Tobias ju poslal domov musí byť tu." rozkrikuje sa a vchádza do kúpeľne.

Moje sebavedomie môžem zbierať po zemi. Bojím sa jeho reakcii keď ma zbadá nechcem aby ma videl takú dobitú.

„Amber prosím ťa." prichádza ku mne a kľakne si predo mňa. Odvrátim od neho tvár v snahe zakryť tie hnusné modriny ale on mi bradu uchytí do jeho prstov a otočí si ju k sebe. Vydesene na mňa pozrie a zosmutnie.

„Prečo?" spýta sa tú najhoršiu otázku ako mohol. Prstami prejde po modrine na líci čo spôsobí moje siknutie od bolesti. Potom prejde po rozťatej pery a nakoniec si všíma to najhoršie.

„Ako ti to mohol urobiť?" spýta sa sám seba a berie ma ruky. Prenáša ma do izby kde sa už John nenachádza a uloží ma na posteľ. Mokrým uterákom mi utrie krv ktorá mi tečie z rozťatého miesta pod okom.

„Mali by ti to zašiť." povie rozhodnuto.

„Budem v poriadku. Nechcela som ti naháňať strach i keď nechápem prečo si sa o mňa bál."

„Pretože si moje všetko a ja sa o teba nechystám prísť. Amber keby sa ti niečo stalo neprežil by to on ani ja pretože si moje všetko. Nikdy by som si neodpustil že som si nevšimol že už nebežíš za mnou a namiesto toho si sa išla pobiť s tým debilom."

„Christian ale on ma provokoval. Chcel zo mňa staviť štetku a to som mu nemohla dovoliť. Musela som sa brániť a on zaútočil prvý i keď je pravda že moje poznámky mu k tomu možno dopomohli."

Tak toto som od neho naozaj nečakala, čakala som že po mne nakričí urazí sa a odíde ako vždy ale to že sa mi vyzná som naozaj nečakala. Neviem čo nato povedať som šťastná ale viem že mi k sebe nepatríme pretože obaja sme z iného sveta. Ja z obyčajného ako človek ktorý sem nepatrí a on ako vlk ktorý má chrániť ľudí so schopnosťami. Moje schopnosti sú ukryté pretože keby sa odhalili je hneď po mne.

„Zlatik ale vážne by ti to mali zašiť lebo to stále krváca." má pravdu. Tá bolesť je čím ďalej tým neznesiteľnejšia.

„Zavolaj mamu ona bude vedieť čo treba." poviem a už ho niet. O chvíľu do izby vstupuje spolu s mamou ktorá je nahnevaná rovnako ako pred chvíľou Chris.

„Čo si si myslela? Si tu dokopy dva dni a už sa púšťaš do vlkov ktorým nesiahaš ani po päty. Tvoje tréningy zruším a budeš chodiť do školy!"

„Mami prepáč." poviem smutne i keď svoje činy neľutujem.

„Vydrž teraz to bude bolieť." priloží mi nejakú rastlinu na ranu ktorá zrazu začne hrozne bolieť. Je to na nevydržanie a ja zrazu strácam pojem o čase a upadám do dlhého spánku.

Prepáčte že tak neskoro ale nie vždy je čas na písanie. Budem rada ak sa vyjadríte k príbehu lebo mi to príde že je to čím ďalej tým horšie