Triaška

16.kapitola

Zobudila som sa do nulovej nálady. Nikto pri mne nebol čo bolo len plus pretože by si to ten dotyčný istotne odniesol. Zobrala som malú tašku a do nej hodila nové čierne plavky a malý uterák. Moje jediné útočište je teraz bazén kde ma hádam tá zlá nálada opustí.

Prišla som na bazén a išla sa prezliekať ale zistila som že práve teraz musím dostať svoje dni a do vody môžem ísť maximálne s tampónom ktorý tu samozrejme nemám. Celá krvavá som sa tam aspoň umyla a vyšla nájsť drogériu ktorá tu ako som zistila nie je. Moja jediná záchrana je mama.

„Mami máš nejaké ehmm.... vložky alebo tampóny?" spýtam sa jej s nádejou v hlase ktorá vyhasne hneď potom čo mi zahlási že oni niečo ako menzes už nemajú. Vraj sa aj mne cyklus čo chvíľa upraví a najbližšia drogéria je vzdialená sto kilometrov ďaleko. Moja nálada je ešte horšia ako bola a ja hľadám nejakú záchranu. Obyčajný menzes mi ešte nikdy toľko problémov nenarobil.

„Tu máš toto som našla u jeden baby čo sem teraz prišla. Poprosím Tobiasa nech ťa zoberie do mesta a tam si kúp potrebné veci." podá mi tampón a odíde. Ani nestihnem protestovať.

Pred domom zastaví čierna audi RS7. Cez okná nevidno do vnútra ale usudzujem že to je Tobias keďže nikoho iného tu nečakám. Nastupujem do vnútra auta a i naďalej nevnímam kto vedľa mňa sedí. Auto sa pohne akoby vedelo presne kam ideme a ja si nasadzujem slúchadká. S Tobiasom sa predsa nemám o čom rozprávať.

„Ty máš ale náladu." strhne mi dotyčný slúchadko z ucha a ja zisťujem že vedľa mňa sedí Chris ktorého som celý deň nevidela.

„Čím to asi bude?" nemám na neho náladu a prečo tu sakra nie Tobias? Nechcem aby si to odniesol práve Christian a možno že sa nakoniec aj pohádame.

„To mi musíš povedať ty láska." láska tak mi ešte nikdy nepovedal pomyslím si a moja zlá nálada sa stráca na chvíľu do neznáma. V aute sa ďalej rozprávame o tom že Alex je na mesiac vylúčený z týmu a bude mať čo robiť keď sa bude chcieť vrátiť.

Stojím v predajni pred vecami ktoré potrebujem a za mnou je Chris. Je mi to zrazu trápne vziať tak ho požiadam či ma nepočká radšej v aute ale on nechce ako vždy poslúchnuť.

„Prosím ťa Amber tak už konečne niečo zober a poďme." povie už unudene pretože tu stojíme dosť dlhú dobu. Nakoniec s maličkou dušičkou zoberiem do košíka tampóny a vložky. V pokladni je príjemná stará pani ktorá mi to všetko rýchlo hodí do tašky a povie mi môj účet. Rýchlo to zaplatím a vydávam sa hľadať najbližšie toalety. Christian s nechápavým výrazom kráča za mnou a ja tiež nemám chuť sa s ním práve teraz rozprávať keď mi táto celá situácia príde nadmieru trápna.

Ležím spokojne vo svojej posteli už umytá. V bruchu mám nehorázne kŕče vďaka ktorým sa neviem ani postaviť. Najradšej by som spala ako vždy ale nejde to pretože keď sa akokoľvek pohnem bolí to.

Do izby vchádza potichu Christian. Jeho ľútostivý pohľad je vidieť na kilometre ďaleko. Potichu si sadá vedľa postele na gauč.

„Chris choď prosím ťa preč."

„Myslel som si že spíš." povie popravde.

„Je mi tak nanič že aj zaspať sa mi zlá ako tá najťažšia vec na svete."

„Čo keby som sa k tebe pritúlil? Pohľad na teba je bolí keď vidím ako trpíš pri každom maličkom pohybe. Amber ako ti môžeš pomôcť?" spýta sa úprimne a ja sa usmejem. Ešte nikto sa takto o mňa nezaujímal a je divné že je to práve chalan ktorý s týmito problémami nemá vôbec žiadne skúsenosti.

„Tak čo keby si si iba ku mne ľahol?" Prichádza ku mne a opatrne si ľahne na moju veľkú postel. Jednou rukou ma objíme okolo pásu a ja konečne zaspávam. Upadám do vytúženého bezsenného spánku.

Zobudím sa a zisťujem že moje bolesti sú akoby zázrakom preč. Christian ešte vedľa mňa spokojne sníva. Je taký zlatý a jeho vlasy sú rozstrapatené na všetky svetové strany. Neodolám a pobozkám ho na jeho mäkké pery načo sa on zobúdza s úsmevom.

„Takýto budíček by som mohol mať vždy." povie a jeho oči žiaria šťastím. „Ako ti je?"

„Vďaka tebe lepšie. Ďakujem že si to so mnou vydržal." pobozkám ho znova ale tentokrát na líce.

„Nechceli by sme len tak zmiznúť na týždeň do toho domu kde som ťa uniesol?" zmení len tak tému.

„A čo naši? Nebudú nás hľadať?"

„Je mi to jedno chcem byť len s tebou a pre zmenu sám. Trénovať môžeme aj tam a možno že aj na tvojom čítaní myšlienok a keď už sme pri tom čítaš aj tie moje?"

„Kiež by som mohla ale tebe do hlavy sa neviem dostať." poviem už smutnejšie ako som chcela. Zdvihne mi dvoma prstami bradu a pozrie sa mi priamo do oči. „No tááák." povie a pobozká ma.

Staviam z postele s úmyslom urobiť nám večeru ale jeho silné ruky ma zadržia a ja znova dopadám na posteľ.

„Ale ja som hladná." kričím so smiechom. On ma zrazu začne štekliť ja je po smútku. Bláznime sa ako malé deti na ihrisku.

„Christian prestaň ja už som naozaj hladná."

„To je tvoj problém." povie ako nič a ja zostávam na neho pozerať s otvorenými ústami. Však ja ti to vrátim aj s úrokmi.

Konečne sa dostávam z jeho zovretia a bežím do kuchyne. V dome sme samí takže náš krik nikto našťastie nepočul i keď by ma zaujímalo kam sa zase všetci vyparili.

V ľadničke nachádzam grécky šalát do ktorého sa z chuti pustím. Christian si to mieri za mnou ale ja som mu schovám do práčovne z kade mám dobrý výhľad na celé dolné poschodie. Som zvedavá či ma nájde.

„Amber kde si?" zakričí do prázdna nad čím sa ja zasmejem. Príde do kuchyne a doje môj nedojedený šalát. Idiot!

„Fajn tak keď nevyjdeš tak ja odídem domov." blafuje.

Stavia sa zo stoličky a mieri si to k dverám ktoré za sebou zavrie. Odišiel a on naozaj neblafoval ako som si to myslela. Vyjdem sklamaná zo skrýše a znova sa pustím do jedla keď ma niekto zo zadu objíme.

„A mám ťa." povie víťazoslávne a ja sa usmejem. Nikdy by neodišiel bez rozlúčky.