Triaška

20.kapitola

„Máš pravdu tancovali sme spolu ale či som sa ja odviazala to fakt netuším, mne to tak vôbec neprišlo. Myslím si že som sa len dobre zabavila nič viac." hovorím zbrklo.

„Bozkával ťa na krku!" hovorí stále pokojným tónom. Začnem naberať krupicu a posypem ju grankom. Podám mu jeho porciu a ja radšej ostanem za pultom stáť v kuchyni a jesť. Naozaj som veľmi vyhladla potom všetko a moje brucho sa už začalo ozývať ale čo chvíľa znova zmĺkne ako predtým.

„Naozaj? Nevšimla som si." Jeho pohľad cítim znova na sebe. Pozoruje ma ako nejakú svoju korisť a mne to naháňa strach.

„Ja nehryziem, kľudne si vedľa mňa sadni." poslúchnem ho a konečne sa po náročnom dni posadím.

Medzi nami ostane ticho a každý sme ponorený vo svojich myšlienkach. Moja schopnosť akoby zázrakom zmizla a ja neviem čo mám byť smutná alebo rada že som sa vrátila do sveta normálnych.

„Poď ukážem ti izbu." ozve sa Matt potom čo som to všetko po nás upratala. Vybehneme na poschodie kde ma po tme vedie do nejakej izby kde budem teraz pár dni bývať. Otvára dvere na priestrannej izbe kde sa nachádza obrovská posteľ. Vedľa nej toaletný stolík, oproti postele je biely kožený gauč. V rohu miestnosti je stolík zo stoličkou. Na stolíku je odložený notebook, so všetkým k nemu potrebným. Z každej strany postele si všímam nočné stolíky na ktorých je položená nočná lampička pre prípad že by si niekto chcel čítať. V izbe sa nachádzajú dvoje dverí, jedny do kúpeľne ktorá je mramorová. Nachádza sa tam vaňa spolu so sprchou. Dokonca sú tu dve umývadlá. Je tu aj toaleta. Druhé dvere vedú do prázdneho šatníka kde sú len základné veci pre prípad núdze. No najlepšie na izbe je to že aj ona má výhľad na Seatte.

„Je to tu krásne. Myslím si že snívam." poviem ohromene a usmejem sa na neho. On stále stojí opretý o zárubňu a pozoruje ma tým nevyspitateľným pohľadom.

„Som rád že sa ti to tu páči. Moja izba je dole. Keby si niečo potrebovala stačí povedať. Teraz ťa nechám samu." povie a odíde. Konečne si poriadne vydýchnem. Ten chlap mi naháňa strach ale je na ňom niečo do seba. Možno keď ho po čase spoznám sa mi aj zapáči. Ale veď on sa ti páči už teraz! Ozve sa moje podvedomie a ja sa nad tým usmejem pretože má pravdu. On sa mi naozaj páči.

Stúpim do kúpeľne kde sa vyzlečie a vleziem do sprchy. Púšťam na seba horúcu vodu a užívam si to. Je to také oslobudzujúce ako ešte nikdy predtým. Po chvíli sa celá umyjem a vyjdem von. Som naozaj uťahaná z tohto dňa. Najprv všetky tie sklamania, dlhá cesta, všetká tá práca a nakoniec samotný Matt. Vleziem si do postele len vo voľnom tričku ktoré som našla pohodené v šatníku. Zaspávam takmer okamžite.

Zobúdzam sa nato že vonku hrmí a blízka sa. Strach z búrok je veľký. Ničoho sa viac nebojím ako tohto prírodného úkazu. Nechápem ako sa ľudia dokážu nato ešte aj len tak pozerať. Ja by som sa najradšej videla niekde ukrytá pod posteľou. Po hodine búrka neprestáva práve naopak zhoršuje sa a ja to nemôžem vydržať. Celá sa od strachu klepem. Vychádzam z izby so záujmom nájsť Matta možno on mi pomôže. Nachádzam sa pred asi jeho dvermi. Mám vojsť alebo radšej odcupitať hore a ďalej sa klepať pod perinou? Prvá možnosť vyhráva ja sa vstupujem s maličkou dušičkou dnu.

„Matt spíš?" spýtam sa potichu. On sa len pomrví na posteli a pozrie sa na mňa. Zrejme som ho zobudila začo sa cítim blbo. Čo ma to len napadlo budiť ho uprostred noci? Pomyslím si trpko.

„Čo potrebuješ?" zbadá môj vystrašený výraz tváre.

„Vlastne nič, len tá búrka." poviem stále rozklepaná.

„Aha už chápem." podíde ku mne a objíme ma. Objatie mu s radosťou opätujem. Celá sa chvejem a neviem sa donútiť aby som prestala. Preboha čo je to so mnou?

„Neboj som tu s tebou." vezme ma na ruky a odnesie do postele kde si ľahne ku mne a objíme ma jednou rukou. Krčím sa do klbka a hlavu si schovám do jeho mohutnej hrude. No ešte stále sa chvejem.

„Amber no táák." šepne potichu a ja pomaly zaspávam s pocitom bezpečia.

Zobúdzam sa do skorého rána a zisťuje že ešte stále ležím v Mattovom objatí. Po chvíli mi dochádza čo sa v noci udialo a ja sa usmejem a teraz ho začnem pozorovať ja. Spí tak pokojne, uvoľnene.

„Dobre ránko. Ako si sa vyspala?"spýta sa s hrejivým úsmevom na perách.

„Lepšie ako keby som tam hore mala spať sama. Stavím sa že by som nezaspala do rána."

„To som rád že si prišla." povie a ja prikývnem. „Vlastne sa ťa chcem spýtať prečo si ma včera predtým ako som zaspala oslovil Amber." plná očakávania sa na neho pozriem.

„Takže si si to všimla." povie posmutnie.

„Áno všimla." poviem tvrdohlavo.

„Si Amber Yossario nie?" spýta sa ma. „Ako to vieš?"

„Tiež patrím do toho sveta ale ušiel do odtiaľ potom čo som sa naučil ovládať." vysvetlí.

„Matt Cold, záhadný chalan ktorý sa zoprel osudu ako ja." usmejem sa na neho.

„Sme proste rebeli." zasmeje sa tak hrejivým smiechom.

„Čo si vlastne?"

„Zmiešanec ako ty, Dokážem sa premeniť na vlka ale dokážem aj vytvoriť ochranný štít."

„Ale ja dokážem len čítať myšlienky." poviem zmätene.

„Tvoj vlk vnútri stále drieme a len čaká na príležitosť zobudiť sa."

Zrazu sa postaví z postele a odíde z izby a tým naša debata hasla. Postavím sa aj ja a zamierim si to do kuchyne kde Matt pripravuje raňajky.

„Nevedela som že vieš variť." podpichnem ho.

„A ja som nevedel že si až taká ukecaná." vráti mi to. A ja sa radšej znova uzavriem do seba a zamierim si to do izby.

„Prepáč nemyslel som to tak." povie a objíme ma. Ach Matt kiež by som mala chuť vtipkovať aj ja ale akosi sa niekde stratila.

„Pohode." poviem a vymámim sa z jeho zovretia. Kráčam hore po schodoch do izby. „Ty nebudeš raňajkovať?" spýta sa.

„Akosi nie čom hladná." zaklamem. Chcem byť proste na chvíľku sama a usporiadať si všetky tie myšlienky.

Keď zavrel za sebou dvere začnem hľadať v šatníku aspoň nejaké tepláky. Nakoniec som našla čierne tieľko spolu s čiernou bielizňou a šedé tepláky. Zvalím sa na postel a zisťujem že keď som sama tak mi chýba Christian. Keď som s Mattom nemyslím na neho moje myšlienky behajú len k tomu sexy stvoreniu.

Dvere sa otvárajú a do vnútra vchádza Matt spolu so stojanom na jedlo. Na ňom môžem uvidieť omeletu. Som rada že mi to nakoniec doniesla i keď som predtým odmietla.

„Myslel som si že si hladná." povie a podá mi podnos.

Z chuti sa do toho všetkého pustím. „Čo máš dnes na pláne?" spýtam sa ho. „Myslel som si že by sme ti mohli ísť kúpiť nejaké oblečenie potom na obed a nakoniec do baru."

„Pááni. Program by aj bol ale problém je vtom že nemám toľko peňazí nato aby som si kupovala nejaké veci ktoré vôbec nepotrebujem."

„A kto hovoril že to budeš platiť ty?"

„Tak to teda nie nedovolím aby si mi kupoval ešte aj veci. Úplne stačí že u teba prespávam a nič ti neplatím." poviem nahnevane.

„No tak keď to doješ daj sa na poriadok čakám ťa dole."

„Ale no tak Matt toto nemôžem prijať!"

„Ale áno môžeš!"

„Pod jednou podmienkou." poviem porazene.

„Akou?" „Tou že mi budeš dávať len polovicu z výplaty!"

„Fajn vyhrala si." Tak to išlo hladko.