Triaška

17.kapitola

Už sú to štyri dni čo sme si zbalili kufre a vrátili sa do domu do ktorého ma uniesol pred týždňom Christian.

Veľmi sme neriešili následky ktoré sme s tým spôsobili ale bolo nám to jedno hlavne že sme spolu konečne sami. Cesta sem trvala nehorázne dlho ale Chrisovou audinou r8 to ušlo jedna radosť. Dokonca ma ju nechal aj šoférovať. Riadiť tak rýchle auto ako je toto je luxus. Keď človek šlapne na plyn až na samí spodok a rýchlosť auta je neuveriteľne rýchla pocit slobody je na nezaplatenie. S ním sa cítim slobodná a netrápia ma žiadne problémy. S ním mi je dobre ale len do vtedy kým nepadneme do tvrdej reality.

Christian je vonku na záhrade a opravuje starú motorku. Pohľad na jeho holú hruď a len kraťasy ktoré mu tak neuveriteľne sexy visia na bokoch je k nezaplateniu. Svoje dlane má čierne od reťaze s ktorou sa momentálne hrá. Prídem k nemu zo zadu a objímem ho. Usmievam sa mu do krka a nechcem prerušiť túto chvíľu, ale za nami sa ozve praskot konárov. Je zle, objavili nás a my sa budeme musieť vrátiť. Christian ma posunie do zadu za seba, a tak ma chráni vlastným telom. Z lesa vyjdu traja mohutný vlci, ktorý na nás vrčia. Svoje tesáky majú vysunuté dopredu a sú pripravený zaútočiť. Počkaj tie oči z som už pár krát videla. Hnedé orieškové oči ktoré ma nenávidia. Je to Alex so svojimi kamarátmi ktorý sú odhodlaný nás zabiť.

„Christian čo chceš robiť?" môj strach narastá spolu s panikou. Čo ak to neprežijeme? Čo ak to neprežije Christian pretože ma bude chcieť zachrániť?

„Ty teraz pôjdeš do domu a tam sa schováš. Budeš tam ukrytá pokým neprídem, rozumieš?"

„Ale čo ty? Čo bude s tebou?"

„O mňa sa neboj a teraz bež!" rozkáže mi a ja sa rozbehnem. Dvaja vlci ma nasledujú. Christian sa tiež prvý krát nemí predo mnou na vlka a bojuje proti ním. Najprv sa postará o tých dvoch ktorý sa po mne rozbehli. Alex zatiaľ sleduje situáciu z diaľky a rozmýšľa ako zaútočiť. Počujem jeho myšlienky. Chce sa mu vrhnúť na chrbát a zlomiť mu väz, ale to nesmiem dovoliť! Nesmiem prísť o neho kvôli mne.

„Chceš mňa Alex nie jeho tak sa na mňa pozri!" kričím na neho a mierim si to za ním. Nezaujíma ma jeho veľkosť ani to že by ma kľudne jedným hryznutím mohol zabiť. Myslím len nato ako zachránim Chrisa.

Robíš najväčšiu hlúposť maličká. Hovorí mi i keď netuší že ho počujem. „Možno robím hlúposť ale nedovolím ti zabiť ho. Radšej prídem o svoj život ako o jeho!" Slzy sa derú na povrch ale ja im neumožním voľný priebeh. Preboha veď musí existovať niečo ako ho držím aby ho potom mohol zabiť.

Takže nie si vlk a ani nie si takpovediac bez schopností. Môj otec mal pravdu! Si hrozba a ja ťa musím zabiť! „Moja smrť ti k ničomu nepomôže a ty to dobre vieš! Alex toto nemusíš robiť. Prečo chceš zabiť aj svojich kamarátov? Vieš dobre že si im teraz podpísal rozsudok smrti. Čím chvíľa s nimi Chris skončí a príde rad na teba. Tak prečo si prišiel?"

Kvôli tebe ma vyhodili z tými. Nemôžem byť už nikdy strážcom pretože mi Tobias s Jackom už neveria a to kvôli teba. Mal som ťa zabiť keď som mal možnosť a vôbec prečo to teraz naťahujem? Tvoje posledné slová? Dopovie a vrhne sa na mňa. Rozbehnem sa do lesa v stane zachrániť si svoj holí život. Alex beží za mnou a je rýchlejší ako ja. Rozhliadnem sa okolo seba a uvidím strom na ktorý sa dá ľahko vyliezť. Musím byť rýchlejšia ako on a byť tam prvá. Bežím čo mi sily stačia. Vďaka tréningom mám ako takú kondičku a dobehujem tam skôr ako on no moje šťastie na lezenie je nulové a ja padám na zem. Alex ma dobehol a teraz sa týči nado mnou. Moja smrť práve prišla. Nedostanem sa už odtiaľto. Je to priam nemožné. Nado mnou je možno 150 kilový vlk ktorý na mňa cerí svoje tesáky čo mi dáva nulovú šancu na prežitie. Svet sa akoby spomalil a ja počujem všetky zvuky. Môj sluch je o sto percent lepší ako pred chvíľou neďaleko nás sa nachádza opustená srna ktorá sa kŕmi na tráve. Na korunách stromov vtáky šuštia svojím perím. Čo sa to deje? Toto sú moje posledné chvíle? Alex sa nakláňa ku mne a ja zatváram oči. Zbohom.....