Triaška

13.kapitola

Stojíme tam okolo nás všetci tancujú ale ja vnímam len jeho. Jeho pery ktoré sa dobyjajú tých mojich. Pootvorím ústa čím mu umožním priestor pre jeho jazyk. Hneď to využíva a naaše jazyky hrajú medzi sebou vojnu. Keď už neviem polapiť dych odtiahnem sa od neho a rozbehnem sa preč. Toto sa predsa nemalo stať ale som tomu rada. Po líciach mi stekajú slzy, takmer skoro nič nevidím ale utekám pred ním čo mi nohy stačia. Počujem dupod jeho nôh za sebou čo ma prinúti zrýchliť ale oproti nemu som pomalá ako slimák. Chytí ma za predlaktie a otočí k sebe.

„Prečo?" spýta sa. Toto je naozaj jeho otázka potom všetkom čo sa stalo?

„Čo, prečo? Čomu nechápeš?" spýtam sa nechápovo. Čop mu sakra nie je jasné? To že je s Klarisou a ja nie som kurva aby som sa zahadzovala s hocikým. Ale on hocikto nie je!

„Prečo si utiekla?"

„Christian nie je to jasné? Veď sa popzri sa seba si s Klarisou, zadaný chalan sa takto nespráva! Mal by si byť s ňou a nie olizovať sa so mnou! Viem že som na vine i ja pretože som ti to dovolila ale bola to ....chyba."rozplačem sa ešte viac. Nebola to chyba ja som sa cítila konečne motýle v bruchu a bola šťastná ale to mu nepoviem veď ma ju.

Štetka na ples ide so mnou a bude sa olizovať s niekym iným. Je predsa len ako ostatné a ja ubožiak som si myslela je že iná. Nechcem ju už nikdy vidieť boh ju opatruj ak sa mi ukáže na očiach. Počujem niekoho myšlienky ale Chrisové sú to není. Obzriem sa okolo seba a zbadám pri rohu opetého Alexa ktorý len krúti hlavou. Nemôže vedieť  že som schopná mu čítať myšlienky tak ma ani nimi nešetrí.

Nemám viac síl tak sa otočím na opätku a vybehnem von do telocvične kde nikto nie je. Sadnemsi do tmavého kúta a rozplačem sa. Po čase až vzlykám ale je mi to jedno je to oslobudzujúci plač ktorý nie a nie zastaviť. Možno ma po ňom bude bolieť hlava ale to mi je teraz maximálne jedno.

„Si v poriadku?" spýta sa ma niekto. Neunúvam dvíhnúť hlavu aby som zistila kto to je tak mu len sarkasticky odpoviem: „A vyzerám tak?"

„No v podstate ano potom čo si teraz prežila."odpovie pokojne. „Čo ty o tom vieš?" spýtam sa ho. Nemá predsa odkiaľ vedieť čo sa stalo natom plese.

„Bozkávala si sa s Chrisom ktorý je mimochodom s Klarisou ktorá ho podvádza s Johnom, potom ťa uvidel Alex a nebral si servýtku pred ústa a nakoniec Chris ktorý ťa teraz všade hladá ale nedarí sa mu." Kto si myslí že je sakra? Pozriem na neho aby som to konečne zistila a uvidím pred sebou starého pána v otcovom veku.

„A vy ste kto?"

„Niekto kto ti môže pomôcť len mu to musíš umožniť." Odpovie stále pokojne. Mať tak jeho pokojnú povahu určite by som teraz pred ním nestála uplakaná pred ním.

„Ako pomôcť?"

„Môžem ťa poslať odkiaľ si prišla a umožniť ti zabudnúť nato čo sa behom tohot týždňa stalo. Vrátila by si sa späť a bola s tvojou náhradnou rodinou.nehovor mi že ti nechýbajú."

„Sam pozrime sa aké milé prekvapenie."ozve sa Tobias za ním. „Tak čo za príjemné služby si ponúkal dnes? Ponúkni niečo aj mne budem len rád."ropráva ďalej posmešne na neho aby ho už poznal veľmi dlho.  Sam znepokojený jeho prítomnosťou sa odtiahne ďalej odo mňa. Pozerá sa na neho vyplašene akoby videl ducha.

„Tobias."šepne tak potichu že ho ledva počujem ja čo stojím vedľa neho.  Ten sa však na neho len široko usmeje a zaútočí na neho. „Koľko krát ti mám ešte zlomiť väz aby si sa naučil že nemáš otravovať mojích bojovníkov." Pohorí mu priam do ucha. Nohami ho drží na zeny a rukami mu zlomí väz presne tak ako povedal. Som v šoku čo by som nemala pretože ako strážca musím byť na takého situácie pripravená.

Tobias sa od jeho nevládného tela odtiahne a pozrie na mňa.

„Si v poriadku?" schopná som na jeho otázku len prikývnúť. „Neboj za pár hodím sa preberie. Čo ti vlastne ponúkal a pečo práve tebe?"

„Som Eliotová dcéra a ponúkal mi naspäť môj starý život."odpovedám mu už pokojným hlasom.

„Typický Sam. Najprv o tebe zistí všetko a potom ti ponúkne počom najviac túžiš, ale ak jeho ponuku príjmeš znamená to čistú smrť teda pre nás strážcov. Chce sa nás zbaviť aby potom mohol vládnuť on a nie tvoj otec."

„Ale čo sa stane ak jeho ponuku príjme niekto so schopnosťami?" spýtam sa zvedavo. Možno by mi to mohol splniť len nie pred všetkými.

„Jemu nič on stratí len tie schopnosti a zas Sam ich získa preto je taký mocný." povie nechápavo. „Poď Chris ťa už čaká vonku?" „Ako ale vie že som tu?" „Volal som mu snáď ti to nevadí."usmene sa na mňa povdzbudivo a odkráča von. Ostávam trocha po zadu dôfajúc že Chris tam naozaj nie je, že si to len vymyslel aby ma odtiaľ dostal. Ale mám smolu Christian tam totiž stojí vo svojej plnej kráse.

„Si v poriadku počul som čo sa ti stolo." Rýchlim ktorom ku mne prebehne a vtoahne si ma do hrejivého objatia, ktoré mu opätujem a znova sa rozplačem. „Christian on mu zlomil tak jednoducho väz akoby to nič nebolo. Tak jednoducho ho zabil. Ja tohto nebudem nikdy schopná." Nariekam mu do kostýmu čo mu podľa všetkého vôbec nevadí. „Ale budeš spolu to zvládneme."povie zatiaľ čo ma hladí po chrbte.

„Poď, zanesiem ťa domov." Zhodí zo seba sako a prehodí ho cez moje nahé ramenna. Doma nikto nie je keďže sú všetci stále natom plese takže som sama. Chrstian stojí pred dverami oproti mne a pozerá sa mi do očí. Nechcem ho ešte opustiť chcem aby bol so mnou. „Christian?" „Hm?" „Nechcel by si dnes ostať na noc, prosím? Teda pokiaľ nezaspím potom keď budeš chcieť tak odíď ale nechcem byť sama v tomto veľkom dome."

„Veľmi rád." Odpovie a znova si ma vtiahne do objatia čo mi vôbec neprekáža pretože sa v ňom cítim tak bezpečne.

Kráča so mnou hore po schodoch do mojej izby a pomáha mi vyzliecť šaty. Keď mi padnú na zem a ja si uvedomujem že pred ním stojím len spodnom prádle príde mi to trápne. Moje líca určite už nabrali odtieň červenej papriky. „Otoč sa!" okríknem ho ale on sa len usmeje ale neurobí to o čo som ho žiadala. Vysmieva sa mi do očí.

„Nemáš sa začo hanbiť."povie mi a pohladí ma po líci. Jeho pery znova nachádzajú tie moje a ja neprotestujem. Som rada s ním aj keď len takto. Som rada že si ma konečne všimol a prestal byť tak odporný.

Odťahujem sa od neho a smerujem si to k šatníku kde vyberám jedno z bratových tričiek na spanie.

„Ale veď to je Johnové."povie so smiechom v hlase. „Je ti niečo smiešne?" spýtam sa ho ale nečakám na odpoveď skočím na neho načo sa on zvalí na postel a začnem ho stekliť.

„Už dosť."kričím so slzami v opčiach ktoré sa mi tam nahrnuli od toľkého smiechu. Chris si očividne užíva  to že je odo mňa silnejší tak ma šteklí ešte viac. Po chvíli však prestáva a ľahne si vedľa mňa.

„Prečo si s Klarisou?" opýtam sa ho po dlhej chvíli ticha.

„Ja som s ňou vlastne není." „Ale ona si to myslí." „Nemyslí, dobre viem že s Johnom niečo spolu majú."povie a pozrie mi do očí ale ja svoj pohľad venujem stropu. Cítim sa trápne že som mu to nepovedala le sľúbila som to bratovi a ja svoje sľuby dodržujem.... teda snaším sa dodržať.

Medzi prsty zovrie moju bradu a donúti ma pozrieť sa na neho. On sa však ale nakloní a pobozká ma. Je to taký letný bozk. Pritiahne si ma chrbtom viac k sebe, ruku preloží cez môj bok a tak zaspávam. Spokojná a s pocitom bezpečí že je tu so mnou.  

Prečo mi táto časť príde tak o ničom nezáživná? Ale snáď vám sa bude páčiť. Keby niekto chcel venovanie tak kľudne stačí len napísať. ;)