Triaška

21.kapitola

Potom všetkom nakupovaní sme sa konečne usadili do malej útulnej reštaurácii neďaleko obchodného centra. Nakúpila som si nejaké to spodné prádlo spolu do všelijakými tričkami nohavicami. Skúšala som si aj nejaké šaty ale tie ceny ma hneď odradili až na jedny. Skúšala som si biele čaty s čiernymi malými bodkami ktoré boli všade. Boli dokonalé tak som si ich zobrala do kabínky a tam som si ich aj vyskúšala. Prezerala som sa od hlavy po päty v zrkadle keď mi niekto odkryl záves. Pozrela som sa na dotyčného ktorý mal tú drzosť a spravil to a nebol to nik iný ako Matt.

„Tak tieto si musíš vziať! Vyzeráš v nich nádherne! Čo nádherne ale dokonalo."rozplýval sa nad šaty. Pozorovala som ho s úsmevom na neho, nakoniec som zbadala cenovku a moja radosť razom upadla. Tá cena bola nekresťanská. Tritisíc dolárov je až príliš, ale boli naozaj krásne.

Znova som sa vrátila do kabínky prezliecť sa do svojich pôvodných šiat a vybrala sa vrátiť šaty odkiaľ som ich zobrala.

„Čo to robíš?" spýtal sa ma prekvapene. Pozrela som sa na neho ale nevravela mu nič. Jednoducho som podišla k stojanu kde som ich zobrala a vrátila na pôvodné miesto. Matt s otvorenými ústami na mňa pozeral. „Čo to stváraš? Veď si z nich bola taká šťastná a teraz ich akože neberieme?"

„Nie Matt neberieme." pozriem rýchlo na hodinky a zisťujem že sme tu strávili celé doobeda a aj obed. „Mali by sme ísť domov. Večer predsa obaja robíme." pripomeniem mu.

„Ber ich!" skríkne po mne a ja sa zľaknem. „Nebudeš mi kupovať šaty za tritisíc!" okríknem ho tiež ale on sa nevzdáva a berie ich z ramienka. Kráča k pokladni kde za ne zaplatí s kreditnou kartou. Pozrie na mňa šibalským úsmevom...

„Tak čo hovoríš na nákupy? Spokojná so všetkými svojimi kúskami?" vytrhne ma zo zamyslenia Matt, ktorý na mňa upiera prenikavý pohľad. Je tak neodolateľný, vyzerá priam božsky.

„Spokojná som až na jedny šaty ktoré som vlastne ani nechcela." upriem tiež na neho pohľad. Usmieva sa tým jeho tajuplným úsmevom a ďalej sa venuje svojej káve, lenže svoj zrak k nej neklopí a stále ma pozoruje ako nejakú korisť.

„Zas ja som za ne najradšej. Už aj viem kde ich hneď využijeme." žmurkne na mňa.

„A smiem vedieť kde?"

„Nie to ti nepoviem." postaví sa od stola a berie tašky s oblečením. Nedal mi ani príležitosť dopiť svoju horúcu čokoládu a už odchádzame. Je tak dominantný.

Nastupujeme do jeho RS7 ktorou sa odvezieme až k nemu domov. Matt celý ten čas mlčí a nad niečim rozmýšľa. Cítim sa pri ňom taká nesvoja, ako ešte pri nikom inom. Pri ňom som tak nervózna a neviem čo smiem povedať alebo nie. Predsa len je panovačný a po pravde ma tak trochu aj desí.

Zastaví podzemnej garáže a vystupuje. Smeruje si to k výťahu a moje tašky necháva v kufri auta. Mám si ich zobrať sama? Pomyslím si. Samozrejme že nie veď ma nato svojich sluhov. Odpoviem si v duchu ale aj tak ostanem stáť pri aute. Matt pozrie na mňa so zdvihnutým obočím. Stojí už vo výťahu ale dvere necháva otvoreným.

„Tak ideš?" spýta sa ma podráždene.

„Myslela som si že by som sa chcela ešte prejsť po čerstvom vzduchu. Neďaleko je tu park ak som si dobre všimla." vysvetlím mu.

„Tak to teda nejdeš. Ani si nevieš predstaviť koľko vlkov po tebe teraz pôjde. Sama rozhodne nikam nejdeš!"

„Viem sa o seba postarať aj sama." poviem tichšie ako som chcela. Pozrie na mňa prísnym pohľadom a premeria si ma od hlavy po päty.