Slafko

Obed

Čašníčka nás posadila za stôl a ďalej sme sa len s rodinou rozprávali. Už bolo 13:20 tak sa mama rozhodla im zavolať. Zase ja som sa rozhodla napísať Jurajovi.

*chat*

T/m:prosím pekne kde ste už toľko
T/m: čakáme na vás viac než pól hodinu
J:no to ja by som sa mal spýtať skôr teba
T/m:čo? Nemali sme sa náhodou stretnúť v (názov reštaurácie si domyslite)?
J:neboj iba som si trošku z teba vystrelil
T/m: veľmi vtipné no
J: už na mňa nebudeš dlho čakať už parkujeme
T/m:môžeš mi konečne povedať prečo meškáte?
J: Lucke to trošku dlhšie trvalo
T/m: tvoja frajerka?
J: neeee sestra

*koniec chatu*

Už som vydela ako vchádzaju do reštaurácie. Ako prvé vošlo dievča ktoré mohlo mať okolo 12 rokov. Potom vošla nejaká pani čo som predpokladala že je jeho mama. Za ňou vošiel jeho otec a potom vošiel on. Uvidela som ho v jeanoch? to ako fakt a ja som si musela dať šaty. 😤
Bola som trochu všoku lebo Jurajova mama začala k nám utekať. Najprv objala moju mamu. Objali sa ako keby sa nevideli roky. Potom sa následne otočila ku mne a objala ma. Bola som viac povedať vo veľkom šoku ale nebolo mi to nepríjemné.

*koniec T/m pohľadu *

J/m: ( Jurajová mama a J/o Jurajov otec L bude Lucka - Jurová sestra)
J/m: Ahojte, prapáčte že meškáme ale som moc rada že vás konečne vidím všetkých spolu. Aleee T/m ty si ale aká už mladá dáma. Ešte si pamätám ako sme vás spolu s Julkou (meno T/m mami) spolu kočíkovali však Juli
*prečo som o tom nevedela skôr a pozrela som sa na mamu takýmto pohľadom 😳, mama sa len na mňa usmiala a ďalej si ma nevšímala.

M:Áno áno akoby to bolo včera.
J/m:no tak keď sme tu tak všetci po kope tak by sme sa mohli naobedovať
*ja som si sadla a ku mne si sadla Jurajová sestra Lucka, bála som sa a nevedela som čo mám povedať, plánovalo medzi nami také trápne ticho ktoré napokon prerušila Lucka

L: myslím že moje meno už vieš tak to nemá význam sa predstavovať
T/m: no ja som T/m ale to asi vieš 😊
L: pch kto by z našej rodiny o tebe nevedel Juro o tebe básní odkedy...
J:LUCIA! 😤
Všetci okrem Jura:😂
*s Luckou som sa rozprávala celý čas, Lucka je veľmi milá a ani som nedbala na náš vekový rozdiel, dali sme si na seba ig aby sme sa mohli kontaktovať, potom som si ani nevšimla že mi prišla správa od Vaness a aj mi niekoľko krát volala, neodpísala som jej, nechcela som si pokaziť tento obed

M: to už je toľko hodín? To už musíme ísť domov...
J/o: nie veď zostaňte môžeme sa tu ešte spolu navečerať
O:tak keď už je 17:15 tak by už asi nedával zmysel sa vracať domov tak zostaneme
*Lucka bohužiaľ musela odísť na tréning takže som sa dosť nudila do kým si ku mne neprisadol Juraj

J: vidím že si s mojou sestrou rozumieš 😉
T/m: Mhm
J:som rád že si rozumiete lebo Lucka je skôr taký introvert a nerada sa rozpráva s ľuďmi
T/m:tak to som rada 😊
J:noo takže ako som pochopil zo správy ktorú si poslala tak ideš do toho Pekingu
T/m: pochopil si to dobre 😕
J:čo taká sklesnutá nálada veď nemusíš ísť do školy
T/m: no tak to je asi na tom jedine dobré
T/m:prečo si mi vlastne nepovedal že keď sme boli malí tak sme sa kamarátili?
J: vieš že ani neviem asi neprišla vhodná príležitosť 😅
T/m:😂
J: ja som si myslel že ti to tvoja mama už povedala ale ty si to fakt nepamätáš? 😅
T/m: počula som to dnes prvý krát 😂
J: a pôjdeš na tú Olympiádu s nami myslím tým hokejistov v lietadle na hoteli a tak
T/m: to netuším ja som sa dozvedela že idem na olympiádu iba dnes ráno 😂
J: ja som to už vedel dávnejšie na rozdiel od teba 😅
T/m:to mi bolo jasné 😂

*ešte chvíľu sme sa tam rozprávali o olympiáde a potom nám už doniesli jedlo. Zjedli sme ho a potom sme už pomaly šli domov.

J/m: radi sme vás po toľkých rokoch všetkých spolu videli a dúfam že sa takto ešte stretneme
M: Gabika radi ale nabudúce pozývame mi

*Všetci sme sa rozlúčili všetkých som objala ale najlepšie objatie bolo určite od Jura. Mala som vtedy pocit bezpečia. Objímala by som sa s ním kľudne navždy ale to musel pokaziť môj brat.

D: no hrdličky naše už sa od seba odlepte nikdo na to nieje zvedavý 😏
E: veď ich nechaj pozri aký sú spolu krásny ❤️
T/m a Jurko:💀👀
J/o:no Juraj poď do toho auta
J: idem idem 😫😳
J:ahoj T/m môžme zájsť niekedy von ešte pred ZOH 😕💞
T/m: jasne niekedy môžme ahoooooj💞😗
O: Juro ale ty budeš ešte musieť trénovať tak ak tak hocikedy len nie cez tréningy lebo Craig by mi dal
J: jasné tak ahojte 😌
Všetci : ahojte👋

*už sme nastúpili do auta a ja som stále rozmýšľala nad tým či ma Juraj pozval na rande alebo...
Ďalej som to neriešila lebo sme boli už pred naším domom

K: aleeee T/m ten Juraj sa na teba celý čas pozeral
T/m: veď sa určite pozrel aj na teba...
D: ja som pri ňom sedel do kým si nepresadol ku tebe tak celý čas okrem toho keď jedol pozeral iba na teba
E: aj ja som si všimla 🤗

*vošli sme do domu*

Pohľad T/m:
Súrodenci sa s rodičmi ešte niečo rozprávali ale ja som vybehla do mojej izby. Tam som si spomenula že mi písala Vaness.

*chat*
V: dobre ránko T/m už si sa spýtala tatka? 😏🧐🤨
V: T/mmmmmmmmmm
V:haloooooooooooo
V: si sa naštvala či čo?
T/m: prepáč bola som na obede so Slafkovskými v reštaurácii ktorý sa pretiahol a zostali sme tam aj na večeru
V: ty si mi moja prečo nepovedala že tam pôjdeš?
T/m: dozvedela som sa to ráno
T/m:mám ešte ďalšie novinky
V: hovooor T/m nenaťahuj ma 😫
T/m: takže idem na ZOH s hokejistami a moja sestra bude mať v Pekingu svadbu s Cehlárikom a teraz to najlepšie
T/m: Slafkovský ma pozval von yaaaay😂🥳
V:to je všetko super ale nechápem ako si mohla zmeniť názor na hokej za JEDEN deň 😫
T/m: to ani ja neviem 😕
T/m: myslíš ze by ťa rodičia pustili ísť na Olympiádu so mnou?
V: určite nie ale uži si to tam láska ❤️
T/m: bez teba to nebude až taká sranda no dobre ja si potrebujem dať horúcu vaňu paaaa💞
V: paaaaaa💞

*koniec chatu*

Išla som si napustiť vaňu. Zvalil som sa do nej. Po 30 minútach nič nerobenia som sa rozhodla vyliezť z vane.Urobila som si moju night rutinu a šla som spať lebo zrazu bolo 23:37.

Takže ďalší časť na svete. 1215 slov to je dosť. Budem sa snažiť čo najrýchlejšie vydať novú časť a ospravedlňujem sa za gramatické chyby. Prajem pekný deň 💞.