Slafko

Izba

Jurko mi pomohol zobrať moju batožinu ktorú sme si zobrali do lietadla. S Jurkom sme sa dohodli že o našom vzťahu nikomu nepovieme. Vystúpili sme z lietadla a zobrali si kufre. Išli sme 2 autobusmi.Kufre sme si dali do autobusu a nasadli sme. Tento krát som sedela s Elli lebo hokejisti šli samostatne. Mama za nami dobehla s plačom.

M:😭
T/m: Mami čo sa stalo? 😰
E:si v poriadku? 😨
M: som veľmi rada že ste v poriadku ❤️
T/m a Ella: 😳🤨
M: mohli sme zomrieť 😰
E: ale nič sa nestalo takže fajn 😌
M: ale čo keby sa vám niečo stalo to by som neprežila...
*David zo zadu
D:Veď keby sme v tom lietadle zomreli my tak aj ty takže logicky by to bolo jedno...
*prišiel otec
O: DÁVID! 😤
T/m: mami veď sa nám nič nestalo...
E: to je hlavné
*mamu otec zobral preč aby sa ukludnila

A vtedy sme sa konečne pohli. Počas cesty som jedla nejaké keksíky ktoré rozdávali ešte v lietadle. Mne sa nechcelo spať lebo väčšinu letu som prespala ale Ella hneď zaspala tak som ju nechala spať. Veď u nás na Slovensku by bolo 0:34. Ale tu je 6:34 takže práve vychádza slnko. Takýto krásny východ slnka som ešte nevidela. Komu by sa chcelo spať keby videl takúto krásu. Cestovali sme približne 1 hodinu. Prišli sme pred obrovský hotel. Ja som už bola skoro všade ale takýto hotel. Náš autobus prešiel za hotel na parkovisko lebo do podzemných garáží by sa nezmestil. Zobudila som Ellie.Hokejisti už čakali len na nás. Vystúpili sme a zobrali si kufre. Jurko sa na mňa usmial a úsmev som mu opätovala. Moja sestra ako pravidelne keď sa usmejem na chalana ukázala gesto ,, to čo má byť!? ". Vedela som že sa ma bude pýtať veľa otázok. Dá sa povedať výsluch. Prišli sme na recepciu. Kde dávali chalanom rozpisy tréningov a zápasov. Ďalej nám vysvetľovali teraz všetkým čo v hotely je. Bowling, bar, stolný tenis, tenisové kurty, park, wellness, bazény... A veľa ďalších vecí ktoré si určite nezapamätám. Našťastie že nám nakoniec rozdali letáky so všetkými aktivitami ktoré sa dajú robiť v hoteli. Ako posledné nás rozdelili do izieb:
Ja, Juraj, Ella, Kňažko
Mama, otec
Šimon, David ,Rybár
Klára, Peter
Ďalších som nevnímala. Nechápem ako keby nám to robili naschvál. Som rada ale jediní máme izbu pre 4 osoby. Samo zobral kartičky od izby a rozdal nám ich.

S: neviete prečo nás takto rozdelili? Mne to nevadí ale len tak sa pýtam
J: ja som o ničom nevedel
Ella a T/m: tiež

Vošli sme do výťahu. Izbu sme mali na 5 poschodí s číslom 20. ( asi vieme aké to je číslo a prečo som ho sem dala)
Všetci sme sa nad tým pousmiali. Samo išiel vytiahnuť kartičku a priložil ju na snímač. (neviem ako to nazvať dúfam že sa chápeme)
Bola som dosť v strese. Bolo vydno že všetci. Aj keď to bolo otváranie iba normálnych dverí. Ale tá nedočkavosť vidieť našu izbu všetkých premohla.

J: Samo ja to otvorím svojou kartičku hrozne ti to trvá
J: stojíme tu 5 minút pred dverami..
S: NIE! Ja ich otvorím. Keby si ich otvoril ty mali by sme smolu a to nechceme.
J:čože? 😒🤨😳
T/m:😂
E: vy ste hrozne neschopný otvorím to ja lebo kým sa vy dohodnete tak sme sa už mohli vybalovať v izbe. 😫
*otvorila izbu

Po jednom sme vstupovali do izby. Posledný zostal Jurko a ja a ako pravý gentleman ma pustil. Obydvaja sme sa zasmiali. A vstúpila som do izby. Izba bola priestranná s veľkým balkónom. Boli tam 2 manželské postele. Rozdelili sme sa tak že ja budem s Ellie a chalani spolu. Ja som sa išla ešte prezliecť. A vyzeralo to nejak takto:

(ak sa niekomu nepáči nech si vyberie iné)

Veci sme si nevybalovali a nechali ich v kufri lebo sme šli na raňajky. Bolo 8:57 tak to sme ešte stíhali. Išli sme po chodbe do výťahu. Kde sme stretli Kláru a Petra. Spoločne sme vstúpili do výťahu. Našťastie bol dosť veľký na to aby sa tam zmestilo 6 osôb. Vystúpili sme z výťahu a šli do jedálne. Boli švédske stoly tak toho bolo veľa na výber. Ja som si zobrala palacinky. A sadla si ku stolu. Jurko si ku mne prisadol.

J: ty si to Elle povedala? 🤨
T/m: nie nikomu 😌
J: tak prečo sa ma vypytovala divné otázky a...
T/m: hej no ona je taká
T/m: hneď keď sa s nejakým chalanom normálne bavím tak si myslí že s ním chodím
T/m: no ako teraz to je pravda ale no chápeš
J: 😂
T/m: čo je? 😂
J:nechaj tak 🤣
T/m:🤨
*prišli ostatní

E: o čom sa tu rozprávate? 😂
P: ( Peter Cehlárik)
P: Takže dnes o 15:00 máme prvý tréning chalani
P: mám vás na starosti aby ste nič nespravili takže pôjdem s vami na tréning stretneme sa o 14:00 pred hlavným vstupom do hotela.
Samo a Jurko : fajn
*papáme raňajky

Keď sme dojedli tak som sa pozdravila s rodičmi ktorý šli práve na raňajky a vyšli z jedálne. Odviezli sme sa výťahom na izbu. Chalani si v izbe pripravovali veci na tréning. Ja som s Ellie stihla natočiť 5 tiktokov na môj účet a na jej asi 10. Bolo 12: 00 tak sme vyrazili na obed aby sme sa stihli obliecť na tréning. Samozrejme že idem aj ja. Keď som mu to oznámila Jurko bol nadšený. Neprezliekala som sa. Tak sme išli na obed. Bol celkom fajn ale po dojedení Jurko skonštatoval :

J: na slovenskú kuchyňu to rozhodne nemá

Všetci sme s tým rozhodne súhlasili

Na izbu sme prišli 13:00. Išla sa do kúpeľne najprv prezliecť Ella ale potom ma zavolala za ňou

E: T/m poď sem 🤭
T/m :čo potrebuješ? Si si niečo zabudla? 😅🤨😳
E: nerieš a okamžite sem príď

Myslela sa si že to asi dostala tak som rýchlo bežala za ňou. Otvorila som dvere ale namiesto toho tam s úsmevom čakala s oblečením v ruke.

T/m: Ella čo zas vymýšľaš?
E: mám super nápad 😌🤭
T/m: nooo...?
E: budeme mať matching outfit Rozmýšľala som nad tým a len či by si chcela?
T/m: to je najmúdrejší nápad čo som od teba niekedy počula 😂
E: takže áno
T/m: na takéto veci sa neodpovedá zo zásady nie
E: fajn tak zapojíme do toho aj Kláru
T/m: tak jej idem zavolať aby sem prišla...
E: nooo... Ja som jej to už povedala a už som jej dala oblečenie.. 👀
T/m: 😂

Vyzeralo to nejak takto :

( ak sa niekomu nepáči nech si domyslí iné)

Ďalšia časť na svete. Táto časť má 1137 slov. Prepáčte za gramatické chyby. 💞💞💞