Keď sme dijedli tak sme šli ako nečakane na izbu. Nič sme moc nerobili no ja som sa učila. Ani neviem čo robili ostatní.
J: Kňažo počúvaj zajtra nezabudni skoro vstávame máme zápas
S: kto by zabudol keď s tým mi celý deň leziež na nervy
J: tak sorry no
J: baby prídete?
T/m: ja rozhodne
T/m:Ella?
E: tiež prídem samozrejmeNič sa také potom už nedialo len sme šli spať
Ráno som sa zobudila a chalani už boli na štadióne. Ella bola na mobile tak som sa postavila a šla sa prezliecť do niečoho takéhoto:
Začal mi zvoniť mobil.Volala mi Juriho mamina. Trochu ma to zarazilo že prečo mne a nie rovno Jurkovi alebo jeho kamarátom tak či tak pravdepodobne nevie že spolu chodíme ak jej to Juro nepovedal ale zodvihla som.*hovor*
J/m: ahoj T/m
T/m: dobrý deň
T/m: stalo sa niečo keď voláte?
J/m: ani nie len Jurkovi nechceme volať iba si píšeme aby sme ho neznervózňovali. Tak chcela som sa opýtať že ako sa má a tak... Lebo vieš sam by nám to nenapísal cez správu keby mal nejaké psychické ťažkosti..
T/m: jaaaaj tak tohto sa nemusíte báť Jurko je veľmi spokojný aj s hotelom aj so spoluhráčmi. Nevyzerá žeby ho niečo trápilo a to s nim trávim veľa času keďže sme spolu na izbe..
J/m: to som rada. Ale prosím ťa nič na tej izbe nerobte.
T/m: nebojte sa sme na izbe ešte s mojou sestrou a Kňazom.
J/m: aha vlastne áno Jurko mi niečo spomínal
J/m: som rada ze na vás niekdo starší dohliada..
T/m: to skôr mi dohliadame na nich..
J/m: hovorila si niečo T/m?
T/m:nie nie nič kľudne pokračujte
J/m: no lebo vieš ten článok o tom tehotenstve mi skoro privolal infarkt...
T/m: no somozrejme to nieje pravda
J/m: som rada ale keby sa niečo takéto stalo naozaj tak nás prosím informujte osobne a nie takto
T/m: samozrejme ale mi spolu nechodíme...
J/m: jesne jasne no vidno že klamať s Jurkom obidvaja neviete
J/m: T/m toľko som ťa zdržala si mala povedať máš určite málo času na oddych tak si to uži
T/m: ďakujem dovidenia💕
J/m: ahoj moja 🥰*koniec hovoru *
Tento hovor bol veľmi divný ale nechala som to tak. S Ellou sme šli na raňajky a potom sme si šli zabehať. Než sme odišli som sa ešte prezliekla do niečoho športovejšieho a šli sme. Chalani dnes budú hrať proti Lotyšsku tak to by mali dúfam zvládnuť. Keď sme sa s Ellou vrátili na izbu tak tam na nás čakal otec.O: ahojte dievčatá 😗
Ella a T/m: ahoj 🤨?
E: ako si sa sem dostal? Veď nemáš kartu od našej izby
O: moja ja mám karty od všetkých izieb kde sú hokejisti vy a ešte asistenti.
T/m: Ako nieže by mi prekážalo že si tu ale načo si sem prišiel?
O:prišiel som vás zobrať na štadión...
E: ale mi sme nejedli
T/m: Ella prestaň myslieť stále len na jedlo...
T/m: Oci načo tam ideme tak skoro ved zápas začína tak okolo 16:00 sa mi zdá...
O: Áno ale proste hráme na inom štadióne a bude lepšie ak pôjdete som mnou než nejakou hromadnou dopravou. Lebo ostatný sú preč a nemal by vás kto zobrať
T/m: okiPrezliekla som sa do toho čo som mala na raňajkách a na to som si zobrala ako inak dres. Ella zobrala vlajku a šli sme. Nasadli sme do auta a cestou tam sme sa začali rozprávať.
O:Ella inak neboj sa na štadióne sa môžeme spoločne najesť
E: som sa len bála že nebudem mať čo jesť ...😒
T/m: to by sa určite zrútil svet keby si nemala obed no
E: vieš aký dôležitý je obed pre ľudský organizmus...
O: dobre Ella už si nám to povedala za té to mesiac presne 35 krát..
E: 😒
T/m a O:😂V aute sme sa už radšej nerozprávali. Prišli sme na štadión ktorý bol o trochu väčší ale veľmi podobný tomu kde chalani trénujú. Šli sme sa tam na obedovať. Dopapali sme a šla som pozrieť Jurka.Šla som teda do šatní.
J: T/m ahoooooooj
T/m: Ježiš ja som sa zľakla 😂😳
T/m: čo sa tak zo mňa tešíš prosím ťa?
J: tak od rána vidím samích nervóznich samích starých chlapov tak ako by som inak mal podľa teba reagovať? 😂
T/m: ale veď hokejisti niesu až taký starý prosím ťa...
J: tak ale aspoň dosť lezú dakedy na nervy..
S: čo prosím? 🤨
Š: my a liezť na nervy 😂
J: neee bože vy presne nie myslel som no veď viete koho..
S: no len aby...
J: ja idem do bufetu poď T/m...Šli sme do toho bufetu a bolo na Jurkovi vidieť že sa niečo stalo.
T/m: Jurko?
J: Áno?
T/m: stalo sa niečo?
J: čo? nie
T/m: Juro
J: no tak fajn no tak posledné dni sa neviem spojiť s rodičmi a obávam sa že sa im niečo stalo.
T/m: ježiš prepáč ja som úplne zabudla
J: 🤨
T/m: dnes ráno som volala s tvojou maminou
J: sú v pohode?
T/m: úplne len mi povedali že ti nechcú volať aby ťa neznervózňovali..
J: ďakujem že si mi to povedala...
T/m:💕Išli sme späť do šatni. V bufete sme si nič nekúpili. Pravdu povediac sme sa šli len prejsť. Jurko sa šiel rozkorčulovať a ja som ako obvykle šla na moje miesto na striedačke. Bola som na mobile kým chalani nezačali prichádzať na striedačku a niektorí nezostali na ľade.
Začala sa 1 tretina:
Zápas prebiehal super mali sme viac šancí než naši súperi a šlo to hladko. Takáč šiel na trestnú ale našťastie sme nedostali gól a nemali sme problém sa ubrániť. Prvá šťastná chvíľka tohto zápasu nastala presne v 11 minúte keď Marinčin dal prvý gól tohto zápasu. Všetci sa postavili zo sedadiel a boli šťastní. Všetci Slováci na štadióne a dúfam že aj doma kričali SLOVENSKOOOO SLOVENSKOOO. Alebo podobne slovenské slogany ktoré sa na hokejových zápasoch kričia/spievajú. Úžastny pocit. Zápas pokračoval v príjemnom duchu. Až kým 15:46 nedal protihráča gól. Takže bolo 1:1. Posledných päť minút tretiny sa nič moc nestalo a mohli ísť chalani do šatni. Takže po 1 tretine je stav 1:1.
Chalani šli do šatni a ja som bola zatiaľ na mobile. Prešlo to moc rýchlo a chalani sa objavili na ľade.Konečne nová časť na svete. Ospravedlňujem sa že to trvalo tak dlho ale cez prázdniny mám väčšinou menej času než cez školský rok kôli športu. Dúfam že sa táto časť páčila a ospravedlňujem sa za gramatické chyby 1133 slov.
ČTEŠ
Slafko
FanfikceMôj prvý príbeh tak uvidíme. Nikdo skoro nečíta Description tak to dám rovno do príbehu. Bude to samozrejme o Jurkovi asi o kom inom. Takže dúfam že sa vám bude môj prvý príbeh páčiť.