Môj prvý príbeh tak uvidíme.
Nikdo skoro nečíta Description tak to dám rovno do príbehu. Bude to samozrejme o Jurkovi asi o kom inom. Takže dúfam že sa vám bude môj prvý príbeh páčiť.
Pozrel sa na mňa tým jeho mga pekným šibalským úsmevom.
T/m: ideme? S: že sa vôbec pýtaš? J: prsteň máš? T/m: samozrejme 😌 *ukázala som mu ruku
E: taaaak poďme už..
Šli sme na recepciu kde už čakali naši chalani s medailami na krokoch. V hoteli je aj bar tak sme si ho za rezervovali vopred. Že keby sme vyhrali tak to poriadne oslávime alebo ta horšia možnosť teraz citujem Šimona Nemca : ''Keby niečo tak sa aspoň poriadne ožerieme tak či tak''
Chalani vyzerali všetci bombovo ale ten môj uuuurčite najlepšie.
Vstúpili sme do toho baru či ako to nazvať a začala sa poriadna zábava. Chalani si objednávali drinky jedna radosť. A neskončilo to ani pri desiatich či pätnástich boli že totálne na mol. Osobne som nevidela môjho tatka sa takto niekedy opiť. A ešte k nemu pribudli Šatan a Craig preboha. Toľko ľudí ožratých na jednom mieste sa nevidí proste každý deň. Keď už všetci boli na mol tak aj ja som si niečo vypila a potom si už naozaj nič nepamätám..
*ráno *
Ráno som sa zobudila.. Aaaaaa nieeeee. Chcela som sa postaviť z postele ale keď som zistila že nemám na sebe žiadne oblečenie a som v nejakej inej izbe. Kamooo ja neviem kde som. Áno stalo sa TO 🔞. Aspoň mam pri sebe Juriho a nie niekoho iného lebo to by ma už vážne úplne že jeblo. Postavila som sa nakoniec z postele a poobzerala som sa po izbe.. Tak prvá dobrá správa je že nikto okrem nás v tej izbe nieje. Pozbierala som si následne časti môjho oblečenia po izbe a obliekla si ich. Začalo by mi byť že extrémne zle. Asi kôli tomu alkoholu. Bežala som na WC no o tam sa viete čo stálo. Keď som vyšla z kúpeľne tak Jurko bol už hore.
J: dobre ránko princezná moja.. 💕 J: počkať čo? Stalo sa to? 😏 T/m: mýslim ze áno ale nepamätám si že apsolutne nič.. 😅 J: božeeee to je škoda že si to nepamätám.. 😫 J:na akej izbe sme? T/m: to by som aj ja rada vedela.. 😂
Jurko sa šiel obliecť a vyšli sme z izby. Vôbec nevieme koho to je izba. Proste sme odtiaľ vyšli a radšej sme to ani neriešili šli sme o poschodie nižšie. Takže sme sa zviezli výťahom na naše poschodie.
Keď sme prišli ku dverám tak sme aj rozmýšľali či otvoríme. Lebo ako koho by sme tam náhodou mohli nájsť..
*Juro zaklopal (radšej)
Otvorila našťastie IHNEĎ moja OBLEČENÁ sestra. Vstúpili sme dnu a Kňažo ležal iba v teplákoch na posteli ako zlý pohľad to nebol no späť k téme..
E: no čo tiež? J: čo? Nejaké súkromie aj treba.. T/m: no vlastne my to popravde ani nevieme.. Zobudili sme sa na nejakej cudzej izbe a nič si poriadne nepamätáme.. S: no ved vy ste boli úplne na mol..tak sa ani nečudujem 😂 E: chcete ukázať video? J: vieš čo radšej ani nie T/m: PRESNE J: takto zle mi akože poriadne dlho nebolo 😫😂 T/m: heh no ty si sa aspoň nedogrcal hneď ako si vstal J: lieky si si dala proti bolesti T/m: idem si dať..
Išla som po te lieky do môjho krásneho kufra.
T/m: chce ešte niekdo? Všetci okrem mna : JA!
Hodila som to po nich a šla zapiť vodou ten liek. Bolo už dosť hodín takže raňajky už nestíhame.. Ale ani hladná nejako moc niesom..
J: PREBOHA ! S: no na aký zas geniálny nápad si zas prišiel tento krát? 😅 J: počkať.. My dnes už letíme domov.. E: ehm.. No... Asi to tak bude asi sa choďte radšej zbaliť.. 😟
Obidvaja to povedali zo sklesnutým tónom. Keď to do povedali tak mi hneď zmyzol úsmev z tváre. Ale aj všetkým.. Všetci sme si jasne uvedomili že tieto ako to nazvať.. netradičné "prázdniny" už končia. Všetci sa vrátime do pôvodného života a začneme žiť ako pred tým. Pôjdeme do školy no až na té naše hokejové prípady. Oni pôjdu do svojich klubou a Juriho uvidím až asi v máji. Tisli sa mi slzy do očí ale zvládla som to. Prišla som k môjmu kufru a začala sa s ťažkým stdcom baliť. Jurko ma ešte zo zadu objal. Ja som sa usmiala a objatie mu opätovala. Následne sa k nám pridali aj tí dvaja imbecili. Bude mi to tu moc chýbať ta voľnosť a bezstarostnosť..
J: keď sa zabalíme mohli by sme ísť na poslednú prechádzku po Pekingu a tam sa aj najeme.. T/m: môže byť.. ale "poslednú" to akoby sme zomierali 😂 J: tak keď chceš tak rozlúčkovú.. T/m: noo tak to je lepšie muž môj 😌💕 J: joooj žena moja ale to až potom keď sa po balíme tak šup šup aby sme to aj stihli predsa ne? T/m: tak ale to platí aj pre teba môj zlatý... 😂
Otočila som sa naspäť ku kufrom a začala baliť
*One hour later *
Noooo tok po hodine to mám ako tak zbalené...Keďže mam viac veci ako keď som sem prišla tak som vôbec rada že sa mi to tam zmestilo... Pozrela som sa na ostatných ale oni dotahovali ešte posledné detaily tohoto nekonečného balenia. Tak ja som sa rozhodla ze si dám rýchlu sprchu. Zobrala som si oblečenie a šla som. Chcela som si ešte umyť zuby ale kefku mam zabalenú našťastie ze nejaké oblečenie som si nechala na letisko a ešte nejaké ako náhradné. To si dám ak tak do príručnej batožiny.
Išla som do kúpeľne a začal sa ako inak nečakane sprchovať. Keď som sa dosprchovala tak som si obliekla niečo takéto :
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
(Ak sa niekomu nepáčia nech si vymyslí iné)
Vyšla som z kúpeľne a oni už boli nachystaní. Jurko bol nejakým zázrakom prezlačený takže sme mohli ísť.
*** Najprv sme šli do obchodu zo sladkosťami. Samozrejme s takými čínskymi. Väčšinou sme hľadali také ktoré sme videli na tiktoku aby sme s tým mohli potom v škole flexit "muhahahaaaaa". Potom sme šli pre suveníry a potom na jeeedloooo. Konecneeeeeee! Išli sme si dat čínu no no ved tak symbolicky sa patrí posledný deň tu nie?
Dúfam že sa vám táto časť páči . Už sa blížime spolu koncu tohto príbehu a dúfam že tento príbeh po mesiacoch písania v noci a nespania nejako dokončím🎈💗. 1059 slov Ahojte! 💓 <3
