Slafko

Zmena

Vaness sa ma začala pýtať otázky typu:
Čo máš zo Slafkovským?
Prečo si mi to nepovedala?
Kedy odlietaš na ZOH?
Prečo si bola s ním von?
Vieš tú biológiu?
Prečo si nenapísala?
Videla si ten článok?
Vedela si o tom že máš cez 30 tisíc sledovatelov?
A veľa ďalších. Na všetky niektoré aj náročnejšie otázky som jej odpovedala. To sme už kráčali po školských chodbách našej školy. Zamkli sme si veci do skriniek a ďalej sme šli do triedy. Ostávalo ešte 20 minút do zvonenia tak sme sa len rozprávali. Tesne pred zvonením vbehla do triedy Naty. Tá sa tiež veľa vypytovala ale skôr takým smerom že či jej dám kontakt na Jura alebo či by sa s ním nemohla stretnúť. Bolo to dosť otravné ale na šťastie zazvonilo.

U: dobré ráno žiaci môžte si sadnúť
*sadli sme si
U: takže túto hodinu si zopakujeme učivo a na najbližšiu hodinu ktorú máme spolu
U:myslím že to je štvrtok si napíšeme test
*super v štvrtok o 5:00 mi letí lietadlo tak to nestihnem
*začala asi po 5 krát vysvetľovať učivo ktorému stále nechápem.

Väčšinu času som sa hrala s perom alebo som len pozerala von oknom a to už konečne zazvonilo.

U: dobre žiaci nezabudnite sa pripraviť na test

*učiteľka odišla z triedy

T/m: baby odem na Wc
V: jasné choď

Išla som po chodbe. Keď ma zrazu niekdo potiahol za ruku. Mohol mať tak 190 cm tak nemalo význam sa nejako brániť. Chcela som zakričať ale bola som až príliš vydesená. Ten človek ma ťahal do nejakej učebne. Zatvoril dvere a konečne som mu videla do tváre.

T/m: Juro? 😤😳
J: prepáč inak to nešlo...
T/m: ty tu chodíš do školy?
J: Áno ale nie často
T/m: Juraj žiadam vysvetlenie😂🤨
J: tvoj otec mi napísal správu nech ťa nenápadne zoberiem z triedy do tejto učebne a máme tu počkať aj na ostatných hokejistou ktorý tu chodia do školy
*zazvonilo
T/m: prepáč Juraj ale nemám čas na tvoje vymyslené historky a už musím ísť na hodinu
*už som sa chystala odísť keď sa otvorili dvere a v nich stál Nemec a Kňažko

Samuel Kňažko (S) Šimon Nemec (Š)

S: sorry ze meškáme mali sme drobné problémy ale už sme tu
T/m: mohol by mi konečne niekdo povedať prečo sme tu?
Š: presunul sa let letíme večer o 17:30 tak aby sme sa stihli pobaliť a tak
J: presne...
*otec vtrhol do miestnosti

Samo, Juro a Šimon : Dobry deň
T/m: oci prečo by si mi nemohol len zavolať a mi by sme vyšli pred školu?
O: potrebujem s riaditeľkou vyriešiť vašu dlhodobú absenciu nemohol by som ti to T/m ospravedlniť ja môžem iba 5 dní a ani chalanom ich rodičia. Mohli by sme vybaviť že by vám to ospravedlnil lekár ale každý vie že chalani idú na Olympiadu tak by to nešlo
T/m: a prídu tu aj rodičia chalanov?
J: nie musí to podpísať u riaditeľky  človek ktorý bude celý čas v priebehu našej absencie s nami
Š: a musí mať nad 25 rokov
S: takže by sme vám to nemohli podpísať mi a ani my zo Šimonom navzájom
O: presne chalani máte úžasnú pamäť
T/m: ale prečo sme sa museli stretnúť po tajne v učebni?
Juro a Samo: 🤣
Š: lebo podľa všetkých zdrojov letíme až vo štvrtok a nechceme vyvolať rozruch
O: takže keď sa vás budú pýtať prečo nieste v škole tak povedzte že ste chorí
O:a ešte jedna vec keď budeme v Pekingu budete iba v hoteli a chalani budú chodiť iba na tréningy a nikde inde mohol by vás niekdo odfotiť
T/m: nejaké to je komplikované 😂
O: moja vieš aké to je ťažké zorganizovať cez 60 ľudí a po tajme ich premiestniť do Pekingu
T/m: stále nechápem prečo ideme skôr
O: to vám povedať teraz nemôžem možno potom
O: poďme teda k tej riaditeľke lebo za chvíľu zvoní a nechceme aby nás videli.

Vyšli sme s učebne a šli do riaditeľne kde nás riaditeľka posadila do hnusných kresiel ktoré by som nebrala ani zadarmo.Otec podpísal tie papiere a vyšli z riaditeľne. Zbehli sme si rýchlo po veci do skriniek. Ale na nešťastie bola prestávka a stretla som Vaness Tej som musela povedať že som bola na WC a prišlo mi zle tak idem domov. Trielila som ku autu kde už na mňa všetci čakali. Nasadla som do auta a odviezli chalanov domov aby sa pobalili. Rozlúčili sme sa a povedali si že ich vyzdvihneme o 15:00. Išli sme domov. Keď som vstúpila do nášho domu. Tak všade boli kufre. Všetci boli zbalení okrem mňa a Davida ktorý sa balil na poschodí. Šprintom som vbehla do mojej izby a začala som si hádzať čo mi prišlo do ruky do kufra. Balila som sa na 3 týždne tak som si zobrala toho dosť. Bolo 12:30 a mama ma zavolala na obed. Mali sme pizzu ešte zo včera lebo sme ju nestihli dojesť. Po dojedení priam hnusnej pizze som vybehla po schodoch do mojej izby. Začala som si baliť make up, zubnú kefku, kefu... Po hodine som bola konečne dobalená a pripravená na odchod. Bolo 14: 10 takže som si stihla vybrať aj outfit namaľovala som sa lebo cesta bude trvať niekoľko hodín a asi by sa mi zmyl. Oblečenie vyzeralo nejako takto:

( ak sa niekomu nepáči tak nech si vyberie iné)
Nejako som sa dostala s kuframi dole na poschodie. Rozdelili sme sa do auta tak že :
1. Auto: Mama, Klára, Ella, David a po ceste zoberú aj Cehlarika
2. Auto: ja, otec a po ceste bereme aj Šimona, Sama a Jurka

Nasadli sme do áut. Najprv sme šli pre Šimona ten býval najbližšie. Potom Jura a nakoniec Sama. Cesta trvala približne 30 minút od Sama na letisko takže sme prišli 15:20. Tam už na nás čakala skoro celá hokejová reprezentácia. Mama tu ešte nebola lebo Peter (keby niekdo nevedel Cehlarik) býva trochu ďalej. Mama prišla o 10 minút neskôr než my. Začali sme postupne všetci ísť na Check in (neviem či sa to presne deje ale musíte to brať s rezervou) Ďalej nám skontrolovali pasy a odovzdali sme batožinu. A šli sme na kontrolu kde nám kontrolovali ruksaky či kabelky. A prechádzali cez senzor ci nemáne na sebe kov ak áno tak sme ho museli dať dole (napr. opasok) a ukázať ho potom sme prešli cez senzor 2 krát a ak bolo už všetko fajn tak nás pustili do miestnosti kde už sa vstupovalo následne do lietadla. (naozaj nemám potuchy čo sa tam naozaj deje)...

Ďalšiu časť som konečne vydala tak dúfam že sa páči. Budem vydávať asi 1 časť za deň. Prepáčte za gramatické chyby. Táto časť má 1138 slov.Vydávamčasti nad 1000 slov tak mi to dlhšie aj trvá napísať. Prajem pekný deň 💞.