Začala sa 3 tretina:
Keď už boli všetci na svojich miestach začalo sa hrať. Všetci sme boli nervózni. Chalani boli pod tlakom a o Craigovi ani nehovorím. Čoooooo! Pospisil ide na trestnú za podrazenie!
To len tak nenechám!
T/m: Vy ste úplne jebnutí ved si to fínske hovädo koledovalo.. 😠
O: T/m kľudni sa preboha.. 😫
T/m: ale ved to bolo jasné vydno oni tým Fínom fandia ale že úplne 😠
Ja to tu proste nedávam. Ide tu o postup do finále. A tí rozhodcovia z praveku potrebujú ísť k očnej ako ved on nič nespravil.. Noooo... Možnoooooo.. Ale Fín si začal a on to iba vracial😒
J: T/m ukludni sa dobre..
T/m: JA SOM KĽUDNÁ JURAJ! 😒
S: nevyzerá..
T/m: drž hubu Samuel! 😫
J: dobre T/m aj tak ti tí rozhodcovia nerozumejú..
Ďalej som to pustila z hlavy lebo som si uvedomila že hokej už začal a viac než polovica Fínskej presilovky je fuč. Bola som extrémne šťastná. Oni to dajú! SLOVENSKOOOOO! Rybár chytá úžastne a chalani hrajú proste ukážkovo. Aaaaaa koniec naša nevýhodná hra skončila a môj úsmev sa pomaly vracal. Rozhodcovia na mňa stále zazerali ale bolo mi to úplne jedno. Pospisil sa vrátil na ľad a začalo sa hrať na plno. Niekedy som nestíhala registrovať kde sa momentálne puk nachádza. A ešte k tomu ma vyrušovalo Craigove dupkanie nohou. Začalo mi to dosť liezt nervy ale musela som to nejako prežiť. Začala som sa fest potiť čo ja úplne neznášam. Počas hry sme mali veľa šancí ale aj Fíni. Mala som pocit že to bola taká vyrovnaná hra. Raz sa darilo viac nám a niekedy zas Fínom. Už je iba päť minút do konca zápasu 😳. Chalani už nevládzu. Je to na nich vydno ale držia sa. Môj tep sa začal rýchlo stupňovať a nedokázala som poriadne stať na vlastných nohách. Prebohaaaa juj! Tesne to bolo ale Rybár je proste jednotka. Odvolávame brankára a teraz už ide do tuhého..
Chalani pozbierali svoje posledné sily a hrali ako o život. Celý štadión kričal SLOVENSKOOOOO! MY CHCEME GÓL!
Alebo iné známe slogany. Bola úžasná atmosféra ale nebol práve najvhodnejší čas si ju užívať poriadne.19:21 Fínsky hráč pred našou bránkou aaaaaa. Prosím nech sa mi len zdá 🙏. Musela som sa uštipnut pre istotu. Ale bohužiaľ to bola realita. Ale Fíni nám dali gól a je 2:0 pre Fínov. 😪😭😱.
Do očí sa mi začali hrnuť slzy. Aj keď viem že môžme mat ešte bronz. Ale niekdy sa človek proste nedokáže ovládnuť. Aleeee ved čo kecam. Stále to môžme nejakým spôsobom ešte vyhrať. Mame menej než minútu. Ale v hokeji je aj niečo takéto možné. No neviem či presne pri Finoch ale za skúsenie nič nedáme. Nemôžme sa len tak vzdať predsa ne? A ja sa musím naučiť im začať viac veriť nabudúce. Chalani šli s malou dušičkou na ľad. Boli úplne zničení nevládali už. Začalo sa znovu hrať a chalani hrali ako najviac vládali. Bolo počuť sloveskych fanúšikov. Usmiala som sa nad tým a začala povzbudzovať tiež. 3..2..1.....Koniec zápasu. Všetkých nás premohol hlavne smútok a sklamanie. Bolo tam toľko emócií naraz že sa to ani opísať poriadne nedá. Hlavne naši chlapci boli z toho zničení. Juro ma prišiel okamžite objať.
T/m: boli ste úžasní naozaj ste sa snažili do poslednej chvíle to si moooc vážim. Ja a aj určite všetci ostatní
J: ďakujem, veľmi sme sa snažili ale boli silní a oddýchnuti. Je mi to ľúto že domov neprinesieme zlato ale bronz je ešte stále v hre 😕
T/m: presne tak.. 💞
Juro sa na mňa usmial a dal mi krásnu pusu ❤️ a chalani ho už ťahali znovu na ľad. Boli síce sklamaní ale v ich očiach bolo vidno ešte kúsok nádeje. Zahrali Fínsku hymnu a potom najlepších hráčov zápasu.
My(myslím tým našich hokejistov) budme mat jeden deň oddych a potom sa bude hrať o BRONZ🇸🇰🥉!
Ako taký oddych zas mat nebudú ale myslela som to tak že nebudú mať zápas ale tréningy určite.
***
Po nejakom čase šiel Juri konečne do šatne a on šiel autobusom potom na hotel. Mne sa moc nechcelo čakať a bola som aj unavená tak sme sa s mojimi súrodencami (áno všetkými) dohodli že SPOLU pôjdeme na hotel pešo. Veď čerstvý vzduch nám nezaškodí alebo? Tak sme sa všetci štyria pomaly vybrali smer hotel. Vyšli sme zo štadióna a novinárom sme sa nejakým spôsobom vyhli. Už bola tma tak som bola aj rada že idem s nimi a nie sama. Cestou sme sa rozprávali. No skôr celý čas David lebo s nim sa moc nestretávame momentálne. Ale moc mi to ani úprimne neprekáža.
***
Došli sme na hotel a všetci sme sa rozišli na svoje izby. No ja a Ella sme šli spolu. Mňa aj prešla únava ale vystriedal to hlad čomu som bola mierne prekvapená lebo počas zápasu som od nervou skoro stále do seba pchala(samozrejme že jedlo). Tak som si zobrala proteínovu tyčinku od Jura. Ale pst 🤫 to nemusí nikdo vedieť. Keď som dopapala tak som volala aj s Ellou s kamarátkami no skôr s Ellinymi kamoškami ale dajme tomu. Mňa to po čase prestalo baviť tak som sa šla osprchovať a urobiť si moju "night routine". Keď som prišla za Ellou tak už s komoskami nevolala a šla do kúpeľne ona. Ella konecneee vyšla . Bavili sme sa ešte chvíľu dokým som nezapočula otváranie dverí a nečakane tam stáli. Tí dvaja idioti. ✨Juraj a Samo✨ Vstúpili do izby a obidvaja sa hodili na posteľ. Potom sa Juro postavil a objal ma
J: to co máš za tričko moja?
T/m: moje a prečo? 🤨
J: to máš ako pyžamo?
T/m: Áno 😌
Jurko sa postavil ku skrini a začal vyťahovať jeho tričko. A podal mi ho
J: si chcela pokaziť našu tradíciu? 🤨😂
T/m: jaaaaj muž môj zabudla som hlboko sa ospravedlňujem 😂
J: odpúšťam ti žena moja 😂
Dala som si Juroho tričko a on sa šiel osprchovať. Keď prišiel tak sme si mali v pláne my štyria dačo kuknúť ale chalani boli unavení tak sme to nechali tak a nejako sme zaspali...
Nová časť tu jeeeee. 1047 slov. Dúfam že mi odpustite gramatické chyby. Majte sa pekne ešte 💞
YOU ARE READING
Slafko
FanfictionMôj prvý príbeh tak uvidíme. Nikdo skoro nečíta Description tak to dám rovno do príbehu. Bude to samozrejme o Jurkovi asi o kom inom. Takže dúfam že sa vám bude môj prvý príbeh páčiť.
