Môj prvý príbeh tak uvidíme.
Nikdo skoro nečíta Description tak to dám rovno do príbehu. Bude to samozrejme o Jurkovi asi o kom inom. Takže dúfam že sa vám bude môj prvý príbeh páčiť.
Ráno vyzerá ako každé iné. Ako úplne rovnaké ráno v Košiciach doma či keď stávam u babky.. Ale toto ráno je výnimočné nie tým že som v Pekingu a ešte k tomu ležím na posteli s chlapom mojich snov.. Nedokážem tomu stále uveriť že chodím s Jurajom! Ale späť k téme toto ráno je výnimočné HLAVNE tým že dnes hráme na olympiáde v Pekingu o BRONZ🥉! Je to veľký deň pre Jurka, pre celý hokejový tím a taktiež pre celé Slovensko. Každý aspoň trošku nadšenec športu si zapne telku, notebook alebo hocičo iné a nájde si té dve hodiny na toto. Ľudia sa spoločne stretnú v domoch, krčmách, reštauráciách.. A užívajú si chvíle pozerania tohoto výnimočného športu. Stretnú sa rodiny priatelia či starý známy..Hokej ľudí zbližuje a spája ich v jednom.. V MILOVANÍ HOKEJA! Nemusí ho mať každý rád ale myslím že väčšina slovenskej populácie áno.
S týmto pocitom a myšlienkami som sa toto ráno zobudila. A uvedomila som si že na toto sme celý ten čas čakali na zázrak.. Na to že prídu chalani domov s medailami na krokoch a s úsmevmi na tvárach.
Otvorila som moje uči v ktorých bolo vidno iskričky šťastia. Pozrela som sa vedľa mňa a uvidela toho môjho milovaného muža ktorý sa na mňa usmieva od ucha k uchu.
J: dobre ránko princezná moja 💓 T/m: dobre ráno princ môj 💕
Postavila som sa na posteľ a začala po nej skákať. Bol to úžastny pocit slobody.. Neviem či to šťastie ma nepri viedlo k šialenstvu😅. Jurko sa na mňa pozrel a ani sekundu neváhal a začali sme skákať spolu ako malé deti. Chytili sme sa za ruky a skákali sme oproti sebe ( dúfam že ste to mojim krásnym opisovanim pochopili). Skákali sme čoraz vyššie a vyššie a bola som rada že ten strop bol taky vysoký. No ved vieme Jurovu výšku.
Niekdo vbehol do izby. No bola to samozrejme Ella s Kňažom.
S: mentálne postihnutí ste.. S: päť rokov máte moji?
Ja som vedela ze Ella sa neudrží a pridá sa k nám. To sa aj hneď stalo. Pustila Samovi ruku a rozbehla sa k nám a začala s nami skákať. Smiali sme sa ako nikdy a užívali sme si spoločne chvíle. No len Kňažo tam stál ako stĺp a kukal na nás ako na bláznov. Nikto nehovorí ze nie sme.
S: Ella aj ty? J: Trosku sa uvoľni Kňažo 😫 E: aspoň raaaaz kôli mne 🙏 T/m: Samo pripomínaš mi babu ktorá si práve nalakovala nechty a nechce si ich pokaziť
Na toto vyletel ako struna a bežal k nám. Stihol pustiť nejaké tašky ktoré mal v ruke. Začal s nami skákať tiež. Stres pred zápasom sme vôbec necítili.
Keď ma už trošku začala bolieť hlava to skákanie tak som si sadla na posteľ.
T/m: dobreee už dosť dosť stačí 🤣 J: dobre.. 😂
Všetci zišli z NAŠEJ postele.
J: ja som aj nejaký hladný.. S: jaaaj som zabudol v tých taška je nejaké ovocie a proteínove tyčinky. J: neviem či po tom páde prežili 😂 Všetci : 🤣
Prišla som k taške a uvidela som jahody, pomaranče, jablká a rôzne iné druhy ovocia. Boli tam aj nejaké té tyčinky bolo ich asi desať a nevyzerali byt moc poškodené. Čo som si všimla asi štyri z nich boli zlomené na polku. Ale nejaká katastrofa to nebola.
T/m: všetko žije iba niektoré tyčinky sú rozdelené na dve časti 😂 E: tak to sme sa teda báli niečoho horšieho.. 😅
Všetci sme si niečo zobrali. Keď sme do jedli tak sme sa šli obliecť. Tento raz ideme s chalanmi na tréning lebo zápas je skôr. Ale tréning majú neskôr a kratší takže super. Chalani si išli obliecť rifle, košele a saká. Nič nechcem hovoriť ale vyzeralo v nich na zožratie. Ja som si obliekla toto:
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
(Ak sa niekomu nepáčia nech si do myslí niečo iné)
Zobrala som si ešte môj mini ruksačik ktorý som dostala od Elli na moje 15 narodky a proste mi prírastol k srdcu. Do nho som dala poskladanú vlajku a mobil. Dres som hodila na seba a mohli sme vyraziť
S: čas? J: čakaaaj 9: 20 S: oki máme desať minút to stíhame
Vyšli sme z izby a vyšli na chodbu kde sme stretli Davida a Nemca. Tiež mal Šimon na sebe oblečené to isté ako tí naši vyzeral v tom tiež dobre. Tak sme šli spolu. Zviezii sme sa spolu výťahom na prízemie. Išli sme pred vchod a tam na nás čakal otec, Craig a Šatan. Tiež mali na sebe oblečené to čo chalani. A za nimi som bohužiaľ uvidela ten odporný autobus. Pozdravili sme sa a išli sme smerom nastúpiť doň. Dosť sa mi to hnusilo ale na výber som nemala. Ale Šatan naša svätá záchrana nás našťastie zastavil.
Šatan: stojte! Chcete spolu vy štyria sedieť v jednom buse? J: no áno to by bolo super.. Šatan: dobre tak vy do toho autobusu nenastupujte.. Sú tam iba dve volne miesta. Keby šli iba hokejisti a my ako tréneri, asistenti atď. Tak by sme sa zmestili ale keďže dnes. Idú z hokejistami ich priatelky či rodiny tak mame aj druhý autobus..
Akonáhle to odpovedal som ho chcela objať. Lebo nemusim a ísť do toho busu. Takže odteraz ho mam radšej 😌. Samozrejme že Šatana nie ten bus. S úsmevom na tvári sme sa pobrali si sadnúť. Ja som sedela s Ellou lebo sme chceli chalanom nechať priestor sa porozprávať aj keď protestovali. Ale nakoniec sme ich aj tak presvedčili. Bola aj možnosť si sadnúť úplne do zadu kde bolo asi šesť miest ale keď tam sedím mi je niekedy zle aj Kňažovi tak sme sa rozhodli nakoniec pre túto možnosť. Po asi 15 minútach bol autobus plny tak sme mohli vyraziť na štadión cestou sme sa bavili a rôznych veciach.
E: ako mysliš vyhráme? Lebo ja som si na 100000000000% istá že áno. T/m:napodobne aj keď sme zo Švédmi hrali a prehrali sme 1:4 tak si teraz myslím že im to teraz na trieme my a vyhráme 4:1 zas my 💕😌 E: anoooooooo 🥳
Ešte sme sa bavili o podobných veciach ale potom sme dorazili na štadión..
Ahojte💗! Takže je tu nová časť! Prepáčte že som dlho nič nevydala. 1051 slov. Dufam že sa páči 💗majte sa❤️
