Slafko

Realita Slovenských autobusov

Keď Juro odišiel z našej izby tak do nej vtrhla moja sestra.

E: bolo dačo?😏
T/m: nerieš to dobre 😒
E: moja a čo ty tu tak v plavkách?
T/m: som ukazovala Jurovi..
E: a otec vás prerušil však 😂
T/m: nesmej sa 😒
E: aspoň vieš ako sa cítime keď nám len tak vytrhnete do izby..
T/m: Eeee fuj zmeňme tému dobre?

Ďalej sme sa len tak rozprávali že čo budeme robiť keď prídeme na slovensko. A proste o povinnostiach ktoré nás doma čakajú. Začali sme sa ako inak učiť. Robíme to s Ellou väčšinu času keď s nami chalani nie sú. Keď som vyťahovala učebnice tak som sa stihla ešte pozrieť na hodiny 16:18..

***

Hodiny dlhého učenia mi dali zabrať. Časom to Ella vzdala a išla si pospať. Najradšej by som to spravila aj ja ale nechcem byť až taká sprostá keď prídem zaaaas do školy. Je 20:29 a chalani stále nechodia. Povedala som si že si dám pauzu od učenia a napíšem Jurkovi

*chat*
T/m: Juri viem že máš tréning ale prosím ťa kedy prídeš ja sa že extrémne nudím 😫
J: neboj už sme na ceste 😂
J: inak večerali ste už?
T/m:nie ešte nie prečo?
J: to je dobra správa lebo ja a Kňažo sme mali taky nápad že pôjdeme do Mcdonaldu..pôjdete?
T/m: jj idem zobudiť tu našu spachtošku a budeme čakať pred hotelom ok?
J: spachtošku si tu ty 😂💕
J: ale len moja spachtošku 🥰
T/m: no veď preto 😂
J: dobre tak čakajte.. Ľúbim <3💕
T/m: tiež ale ja viac <3💖
J: tak o tomto pochybujem 😂❤️

*koniec chatu *

Išla som zobudiť tu moju milovanú sestru.

T/m: Eleonóra vstávaj!

Viem že sa Eleonóra nevolá ale ona to fest neznáša..

E: drž hubu a nechaj ma spať 😫
T/m: aleeee mam pre teba prekvapkooo

Hneď sa postavila z postele. Šla do kúpeľne a upraviť a prišla za mnou

T/m: čo by sa stalo keby som tu teraz povedala že žiadne prekvapko nebude?
E: tak sa nedožijes ďalšieho dňa 😌
T/m: juuuj no našťastie že to prekvapko je...
E: noooo vyklop tooo..
T/m:nooo ideme s chalanmi do mekáča
E: aaaaaaaaaaaaa to si mala povedať hneď ani nevieš aká som hľadaná.. A kedy tam akože ideme?
T/m: mame čakať dole tak šup šup
E: pre boha ja vyzerám hrozne takto sa svetu ukázať rozhodne nechcem
T/m: boa veď úžastne vyzeráš pooď

Chvíľočku som ešte prehovárala Ellu aby šla že vyzerá dobre a nepotrebuje  mať na sebe toľko makeupu.. Ale šla.. Už sme na polceste k výťahu. Už som taká hladná že sa nevien dočkať len toho že vkročíme do výťahu.

***

Už pred hotelom stojíme s Ellou snáď večnosť. Ale chalani nikde a nikde. Až kým som nezahliadla rútiaci sa autobus zpoza prudkej zákruty za hotelom priamo na nás . A pýtate sa ako som vedela že je to ten autobus na ktorého taaaaaaak dlho čakáme? No moji zlatý tak vám to rada poviem  my ako taký "minimalistický" Slováci sme museli jebnúť Slovensku vlajku namiesto nejakej normálnej farby na autobus. Ako sa im to hovädo zo Slovenska podarilo prepraviť sem síce netuším ale viem že sme jediný hokejový tím ktorí má takýto "vyfešákovaný" bus. A to ešte nehovorím o sedadlách s potlačou slovenskej vlajky. Taktiež vlajky vysiace z vonkajšej aj vnútornej časti autobusu. A šofér ako inak ma hokejový dres zo slovenskou vlajkou. Keď som v ňom bohužiaľ raz sedela a to bolo vtedy keď nás prepravovali z letiska na hotel vtedy  som si to rozospata našťastie nevšimla. Ale keď sa na ten autobus kuknete mate pocit že vás krvavo červené pozadie na našom erbe ide prepychnut dvojkrížon ktorý sa tam mimochodom nachádza tiež. Tak nech sa nečuduju že namiesto velkoriseho privítania hokejistou môžu očakávať len zmätená výrazy a vystrašené detské tváre... Myslím keď tí politici hovoria že nemáme dostatok peňazí tak ako na takúto hovadinu si té prachy našli hm? No radšej už nad tým ani premýšľať nechcem a vrátim sa do takej hnusnej reality ako je ten samotný autobus.

Autobus sa rúti priamo na nás a jeho sýte farby ma priam pohltil. Už som myslela že sa budem musieť rozlúčiť zo svojim životom a Ella vyzerala tiež podobne ako ja. Kým sa tesne pri našich našich nosoch neuráčil pán šofér ZASTAŤ. Jeho usmievavá tvar pripomínala skôr nejakého sériového vraha ale no čo už no proste čistý slovenský vodič. Chalani pomaly vystupovali z autobusu a my sme poctivo čakali na našich drahých "mužov ". Ale ako inak veď oni majú na všeeetko čas. Šli úplne poslední musela som Elle dohovárať aby im nevynadala ale podarilo sa takže si môžem pogratulovať lebo takáto vec sa každý deň predsa nestáva.

Keď chalani k nám prišli tak sme sa vyobjimali a vy bozkávali (samozrejme každá toho svojho predsa). Povedali že objednali taxík takže na neho chvíľu počkáme... Čakať sme ani chvíľu nemuseli a z tej istej zákruty ako ten náš "drahocenný slovenský autobus" vyšiel aj náš taxík. Aké ten narozdiel od busu nášho národného mal normálnu farbu a normálnu rýchlosť a ten šofér vyzeral aspoň tak že niekedy robil vodičák. Spoločne sme nasadli a šli smer Mcdonald.

Keď sme po dlhšej dobe vystúpili tak som JA áno JA zaplatila a šli sme sa najesť. Ja som si vybrala ( dajte si tam niečo čo si v Mcdonalde dávate ak ho nemáte radi tak si vyberte inú  reštauráciu / fast-food) . Chalani si vybrali nejaké to menu. Ella skúsila Mcdonald čínsku špecialitu čo vraj na Slovensku nie je. Ale povedala že to chutilo podobne ako cheeseburger (fakt netuším či sa to tak píše 😫) Keď sme dopapkali tak Samo zavolal taxík. Inak  ako by som mohla zabudnúť mekáč zaplatil môj milovaný muž Jurajko 💕.

Takže taxík prišiel a zaaas sme doňho nastúpili šli sme na hotel do izby každý si spravil svoje hygienické potreby v kúpeľni a potom sme sa naraz spolu uložili spať (ako v škôlke mi to teraz príde).Od Jurka som dostala ešte krásnu pusinku. A poooo náročnom dni sme zaspali.. No skôr než som sa ponorila do krásnej ríše snov kde je všetko možné  som si uvedomila jednu šialenú vec.. VEĎ MI ZAJTRA HRÁME O BRONZ 😳🥉! zaspala som..

Dúfam ze sa časť páči prepáčte za gramatické chyby. Slov : 1059. Majte saaa 😚