Klára teda vytiahla z kabelky ten test a urobili sme ho.. Extrémne sa mi potili ruky a nevedela som čo mám robiť..Baby ma iba upokojovali..
K: koľko krát si od toho 🔞vracala?
T/m:asi 3-4 krátteraz nastala tá minútka trapneho ticha a utrpenia ktoré nakoniec prerušila Klára uuuf
K: to bude dobre...
T/m:čo keď ma Juraj opustí. 😭
E: on by ti to nespravil..
T/m: ale aj keď ho nebude chcieť tak si ho nechám
K: to je síce veľmi pekne ale..
T/m:ale aké ale? Ja sa oňho postarám aj keby som to nemusela prežiť😭😰Začala som ešte viac plakať ako predtým a Ella sa ma snažila ukludnit. Popri tom Ela vraždila Kláru pohľadom
K: nie nie preboha ja som len myslela tým ale že nemusíš byť vôbec tehotná..
T/m:no hej..
K: neboj sa my ťa budeme podporovať a aj rodičia by ta v tom nenechali..
E: presne a ešte k tomu je Juro rodinný typ a milujete ťa on by ta v tom nenechal. Nemá na to srdce..Zo slzami ktoré mi pomaly stekali po tvári som san nakoniec aj cez ne usmiala a venovala im veľké objatieee.
E: baby už ubehlo 15 minút..
T/m: kukneme?
K: ak sa na to cítiš..Pomaly som zobrala test zo zeme a..
Vieme co to znamená.. Začala som plakať no tentoraz nie od smútku či neistoty ale od šťastia...Baby sa na mňa len s nedočkavým a nepokojným pohľadom pozreli..
K: noooo.. Nenapínaj nás..
E: T/m nechceme na teba tlačiť ale...*ukázala som im test *
Ella a Klára : aaaaaaaaaaaaa
Zapišťali jednohlasne. A začali plakať do mnou.
E: WOU! GRATULUJEME! 💓
K: TIEŽ 💕
T/m: len to nikomu nehovorte fajn.. Najprv musím ísť na vyšetrenia aby som si bola istá a ešte k tomu to chcem Jurimu oznámiť sama..
E: ale mama..
T/m: nie mame nič nehovorte ta by sa len až príliš bála a hovorila by mi dookola "akú šancu mam prežiť v tehotenstve takomto mladom veku"
E: trafila si.. 🤣
K: presne! 😫
K: a to ja som si myslela že prvá deti budem mat ja..
Nestihla noc do povedať a na záchody vtrhol človek. Ella rýchlo dala test do kabelky lebo moju ma Juro. Otvorila sa naša kabínka..vo dverách stála MAMA!M: ani povedať ste nemohli! Vy ste sa len tak vyparili! Viete čo by sa vám mohlo stať?!
E: nám trebalo na WC a proste sme si dali preteky ktorá tam bude skôr..Ty kokos Ella fakt tomuto by neuverilo ani 4 ročne decko.. Hneď mi preblesklo v hlave. Automaticky som sa pozrela na mamu ako bude reagovať.. Ale ona tomu asi uverila🤣
M: ved vy ste stále také deti 😅. Neviem si predstaviť ze by ste sa vy mohli o nejaké niekdy starať..
Môj usmev zamrzol a babám tiež. Všetky sme sa potom následne začali nasilu rehotať aby to nevyzeralo ako by to vyzerať nemalo..
Vyšli sme z wciek a Juro stal pred nimi už s kuframi. Hneď som sa mu hodila okolo krku...
T/m: prepáč len mi bolo treba na WC..
J: v pohode princezná moja len som sa trochu zľakol..Šli sme do autobusu teda aspoň ja a všetci okrem hokejistov. Tí mali ešte asi hodinu rozhovory. Takže sme v buse čakali celý čas. No co už. Jurajko môj milovaný konečne prišiel a sadol si ku mne.
J: no tak ak sa zas tak opiješ ako minule po tej party aj dnes (dnes je party taka istá len na Slovensku) tak ja piť nebudem aby som si všetko pamätal😏
Môj aj tak fake úsmev zmizol a skamenela som
T/m: heh no tentokrát piť nebudem.. 😶
Odpovedala som nervózne dúfajúc že mu to nepríde zvláštne...
Jurko sa len uchechtal a oprel si hlavu o operadlo.. A za chvíľu zaspal. Chudák musí byť z toho dosť unavený...Ja som začala ešte viac premýšľať ako mu to poviem..
***
Prešli sme cez hranice a sme na Slovensku. Za chvíľu dorazíme na hotel a budem musieť zobudiť Jurka.
Ale ako na zavolanie otvoril oči..J: dobre ráno zlatíčko moje💕
T/m: 😚
J: spala si?
T/m: nie no nejako sa mi nechcelo..
J: si nejaka sklesnuta odkedy sme odišli z letiska.. Stalo sa niečo?
T/m: ...
J: ak mi to nechceš povedať nemusíš ale som tvoj fara- teda už skoro oficiálne muž 😏.. No takže mi môžeš dôverovať.. Ale to asi vieš..
T/m: JA TI DÔVERUJEM! Na 1000000 % ale proste necítim sa moc dobre z toho lietadla a som unavená zo všetkého..
J: jasne to je úplne normálne ale keby dačo tak som tu vždy pre teba 😘Objala som ho.. Už sme boli blízko hotela takže sme si zobrali príručnú batožinu čo sme mali v lietadle do rúk. A pomaly sa posúvali k východu. Už stojíme pred hotelom a zaaaas novinári... Nejako sa im predsa vyhnúť musím nie?
Jurko mi zobral kufor a rýchlo sme šli do hotela.. Ako to bol ZÁZRAK oni si nás nevšimli 😅.
Nejaké informácie nám dávali na recepcii ale ja som len počúvala kde nájdem jedlo. Lebo ako ta večera v lietadle.. No nejdem sa k tomu vyjadrovať a raňajky som NEMALA!
Keď konecnee do hovorili tak sme šli na izby. Ja som moc nepočúvala že skym som tak som sa spýtala.T/m: Ella pst
E: čo?
T/m: no len či nevieš skym som na izbe
E: no.. S Jurom
T/m: aaa s tebou fuuu ja som sa zľakla že budem s nim sama a niečo sa stane chápeš?Vyhrkla som to zo seba skôr než som nad tým porozmyslala.
E: ehm.. No.. Budem ta musieť sklamať ale no si iba z Jurom
V iných situáciách by som sa tešila ale teraz to nieje v hodná situácia. Vždy keď mi bude zle tak sa bude pýtať co mi je.. Atď.. Ako viem on sa iba o mňa boji ale.. ešte neviem ako mu to mám povedať. Asi sa o tom poradím potom s Ellou a Klárou. Zrazu sa ozvalo BAF! Asi som vyskočila dva metre od strachu. Pomaličky som sa otáčala. Aaa
J: ty si sa ma nebodaj zľakla moja? 😏
T/m: Juro ale no...
J: nejdeš inak na izbu aby sme potom mohli ísť na raňajky?
T/m: dobre som inak hrozne hladnáRozlúčila som sa s Ellou a šli sme s Jurom na izbu. Nebola až tak pekná ale dalo sa.
1085 slov. Dúfam že sa páči. Prepáčte za chyby! Ahojte💓!
YOU ARE READING
Slafko
FanfictionMôj prvý príbeh tak uvidíme. Nikdo skoro nečíta Description tak to dám rovno do príbehu. Bude to samozrejme o Jurkovi asi o kom inom. Takže dúfam že sa vám bude môj prvý príbeh páčiť.