"Myslím si, že by to nebolo správne." Nemám rada tieto hlúpe hry. Vždy som niekoho zranila, alebo som ublížila sama sebe psychicky ale aj fyzicky. Viem, že som si každú facku, kopanec a nadávku zaslúžila. Nikdy som nebola správny človek. Môj život bol plný klamstiev. Hlavne tých mojich. Nemala som priateľov. Boli to len ľudia, ktorý sa mi vtierali, pretože si mysleli aká som výnimočná, ale to som nebola. To boli moje klamstvá. Teraz sa vráťme späť do reality. "Ale veď si to spravila už toľkokrát." Snažila sa ma presvedčiť Samantha. Bola som skúsená. Teraz som len na dne kvôli jednej osobe. Áno, hovorím o Mattovi. Prekukol ma. Začal hrať hru spolu so mnou a to bolo to, čo ma prezradilo. "Nie. Vieš, že to minule nedopadlo dobre. Donútil ma milovať ho a ja sprostá som mu na to skočila! To on sa mal zamilovať a potom som ho mala odkopnúť!" Kričala som. Nie som veľmi kľudný človek. Všetko ma vie nasrať. Aj tá najmenšia drobnosť. "Liz, nesmieš to brať ako prehru. Ber to ako ponaučenie dobudúcna. Kto by tušil, že ťa taký debil prekukne." Jej prehovárania ma vždy dostane. Používa také povzbudivé slová. Človek si pomyslí aká je milá, prívetivá a priateľská, ale to ona nie je. Je taká istá ako ja. "Dobre, ale musíme to riadne premyslieť."
Tak začala som novú knihu a bude to viac o povrchnosti ľudí v tejto dobe. Teda chcem aby to o tom bolo. 😉 neviem ako dlho budem písať.
