Sedím v jedálni spolu so Sam, Ellie a Jane. Ešteže máme na výber z piatich jedál. Inak by mi to moje orgány neodpustili. Zajtra je sobota. Mám trocha strach. Nesmiem si ho pustiť príliš blízko, inak sa to celé pokašle. "Čo si taká zamyslená Lizie ?" Z myšlienok ma vytrhla Sam. "Nič. Ja len.....nechcem nikomu ublížiť." Všetky sa na mňa udivene pozreli. "Nebodaj nám naša Liz zmäkla." So smiechom v hlase povedala Jane. Och..... Ako ju nemám rada. Je to obyčajná vtierka a šľapka. Viem odsudzujem ju za to aká som aj ja. Nechcem už taká byť. Chýba mi v živote niečo práve. Možno priateľstvo. "Ale no tak Liz. Hádam to nechceš zrušiť. Bude to skvelé. Nemáš sa čoho báť." Nechápem, ako môžu byť také slová povzbudivé. Hlavne v tejto situácii.
••KDE BÝVAŠ? -J••
Doletel ku mne lístoček. Jasné! Skoro som zabudla na to. Nevie kde bývam. Odpísala som a snažila sa aspoň na chvíľu nemyslieť na to čo sa zo mňa stalo. Ani celkom nechápem dôvod tejto stávky. Zosmiešniť ho viac ako ho Sam a Jane zosmiešňujú.
Neznáme číslo: Daj od Jamesa ruky preč!!!!!!! Nedopadne to dobre. Najviac utrpí tvoja krása a ego.
