.......Keď som otvorila dvere, tak tam rozhodne nestála Jamesova mama. Stála tam........... Moja mama?! "Mami? Čo tu robíš?" Prekvapene som na ňu pozerala. Ako ma mohla nájsť? "Lizie? Ja-ja....prišla som niečo vyriešiť s Melissou. Ty si tu bola celý ten čas?"
"Áno. Čo si potrebovala riešiť tak skoro ráno?" Odstúpila som sa z dverí, aby mohla vojsť dnu. "To, že si ušla z domu. Mala tu už byť." Sadli sme si do obývačky na gauč. "Prečo si to chcela riešiť práve s ňou?" Nechápavo som sa spýtala.
"Lebo.....najprv mi sľúb, že sa nenahneváš."
"Tak to ti sľúbiť nemôžem." Povedala som rozhodne. Čo to môže byť? Začala som si nervózne súchať ruky. Mám trocha strach z toho, čo mi ide povedať.
"Máme dohodnutú večeru na piatok a mali by sme tam prebrať tvoje.......". Nedopovedla, lebo prišiel dole James a prerušil ju. "Naše naplánované zásnuby."
"Čože?!!!" Teraz so mnou zmietal hnev. "Ako si mi to mohla urobiť? A ty!!!!" S hnevom som sa na neho pozrela. Som taká nas*atá. Hnev so mnou lomcuje. Mama sa na mňa len súcitne pozrela. "Dievčatko moje, nemali sme o otcom na výber. Firma krachovala a potrebovali sme peniaze. Tak sme ťa prisľúbili Laughlinovcom ako nevestu. Prepáč." Vtiahla ma do objatia, ale hneď som sa od nej odtiahla. "Neukazujte sa mi na oči! Obaja! Myslela som si, že si iný, ale si rovnaký debil ako ostatní! Klamal si mi! Odchádzam! Nehľadajte ma a ani nekontaktujte!" Vybehla som hore schodami a začala sa baliť. Ako mi to mama mohla spraviť? To si akože myslela, že pristúpim na dohodnuté manželstvo? Ako mi to mohla urobiť? Keby to spravil len otec tak by som to pochopila, ale mama. Nikdy by som si nemyslela, že ma zapredá. A James to ten celý čas vedel. Prečo mi nič nepovedal? Zlosť teraz vystriedal smútok a sklamanie. Začínala som ho mať viac než rada. Sadla som si na posteľ. Prúdom mi začali stekať slzy a izbou ozývať vzlyky. Zase som začala niekomu veriť a pokazilo sa to. Nemôžem tu ostať ani chvíľu navyše. Dole už nikto nebol. Mala som priestor voľne odísť. Zobrala som kľúče od Jamesovho auta. Má ich tam veľa. jedno mu chýbať nebude. Po škole si ho môže zobrať z parkoviska. Razila som si to rovno ku škole. Šmýkalo sa mi auto pri tej rýchlosti, ale mňa to nezaujímalo. Posledné čo som videla bolo oproti idúce auto.
