Celú noc som nespala. Rozmýšľala som nad všetkým, čo sa mi udialo za tak krátky čas. Utiekla som hrobárovi z lopaty, ušla som z domu, bližšie som spoznala Jamesa a aby som nezabudla Tamara sa nasťahovala späť. Mama mi na dnes ráno zariadila odvoz. Za pár minút má prísť. Je to možné, že neviem kto ma berie do školy? "Liz poď dole!" Zakričala mama z dola. Asi z kuchyne. Trávi tam pomerne veľa času. Zdokonaľuje sa vo varení. Vždy vedela variť, ale teraz je to oveľa lepšie. "Bežím!" Zhrabla som mobil a tašku. Prekvapene som ostala stáť na schodoch. To nemyslí vážne. Nemôže to byť môj odvoz. Moja nálada je dnes ešte horšia ako bola. Myslela som si, že som ho videla naposledy. "Ja s ním nejdem." Schmatla som kľúče. "Musíme dať na teba pozor. Sprav to pre mňa, prosím." Nenávidím ho a ona chce aby ma odviezol. Smiešne. Ale čo nespravíš pre mamu. Z hlboka som sa nadýchla a vydýchla. Zašomrala som nezrozumiteľný súhlas. "Ešte musíme počkať Mar." Povedal keď som nastúpila do toho pekelného auta. "Jasné. Kto by zabudol na tvoju obľúbeňkyňu." Povedala som to tak hnusne ako nadávku. "Nerozprávaj sa tak so mnou. Som tvoj otec." Autoritatívne po mne zazrel. "Tým si mi nikdy nebol. Chápem prečo si upísal mňa a nie svoju Tamarku. A ešte jedna otázka. Ako sa má tvoja kurva?" Tak to som ani nemala povedať. Strelil mi facku. Chytila som sa za líce. Uškrnula som sa. "Len slaboch udrie ženu." Viac som neprehovorila. Vysadil nás pred školou a ja som sa pobrala do triedy. Sadla som si zase do poslednej lavice vedľa Tomiho ale Tobyho. Nikdy si neviem zapamätať ako sa volá a to sme spolužiaci tri roky. Prečo som si sadla vedľa neho? Na mojom včerajšom mieste sedí James a pri ňom je nasáčkovaná Ellie. Tomi či Toby je tichý, takže mi nehrozí nebezpečenstvo rozprávania sa. Ticho lieči a ja asi potrebujem dlhodobú liečbu. Je toho akosi na mňa veľa v poslednej dobe. Tlak zo všetkých strán.
