Po sprche som podriadila kuchyňu a pustila si telku. "To sa teraz nebudeš so mnou rozprávať?" Neodpovedala som mu. "Fajn. Ako myslíš." Prisadol si ku mne na gauč. Vstala som a presunula sa na koniec gauča. Vrátila som sa späť k pozeraniu telky. V telke bola nejaká otrasná telenovela. Chcela som prepnúť, ale James sa zmocnil ovládača. "Až keď poprosíš." Prepol na wrestling. Najhorší šport aký môže byť. Nerozumiem mu. Biť sa. To sa môže každý. Rovno aj na ulici. A získať za to cenu? Nemá to zmysel. James sa roztiahol po celej sedačke a hlavu si dal do môjho lona. Najradšej by som naňho nakričala, ale dnes sa s ním nebudem baviť, budem ho ignorovať. Naklonila som sa, zobrala si časopis zo stola a položila mu ho na tvár. Dal si ho dole a uškrnul sa. Pukol si prsty na rukách, posadil sa a začal ma stekliť. Zvíjala som sa mu pod rukami. Mala som chuť kričať nech prestane. "Nič? Tak dobre." Vyhodil si ma cez plece a odniesol do záhrady. Snažila som sa mu vyšmyknúť, ale nešlo to. Bol v presile. Bol napadaný čerstvý sneh a ja som v ňom skončila. "Ja.Ťa.Zabijem!" Zvreskla som na neho a vzápätí sa postavila. "Vedel som, že to pomôže." Povedal s víťazným výrazom v tvári. Hneď na to som sa naňho vrhla, ale s ním nepohlo. Zorvali sme v našom prvom spoločnom objatí. Užívala som si jeho vôňu a blízku prítomnosť. Je to až neuveriteľné, ako sme sa za necelé štyri dni zblížili. Niekto to musel prerušiť a tak som sa odtiahla. Hľadeli sme si navzájom do očí. Vpíjali sme sa navzájom pohľadmi. Jeho zelené oči v mojich modrých. Teraz to bol on, ktorý to prerušil a prerušil to bozkom na moje čelo. Telom mi prebehlo teplo spolu s elektrinou a srdce sa mi rozbúchalo. "Porušil si vlastný zákaz."
"A ty svoju mlčanlivosť." S eleganciou odkráčam do izby a ľahnem si na posteľ. Musím sa ukľudniť a prečistiť si hlavu. Najlepšia na to bude škola. Zajtra tam musím ísť. Potrebujem poznámky. "James?! Doniesol by si mi poznámky z dneška?!" Zakričím na neho z izby. "Poď dole! Učím sa, tak si to tu odomňa dopíšeš!" Kričí zdola. Zoberiem si šanón a idem dole. Je už prezlečený v 'domácom'. Ako to tak rýchlo stihol? Na jedálenskom stole sú porozhadzované papiere. Hotový bordel. Predomňa položí niekoľko papierov. "Toto je z dneška a zajtra píšeme z chémie."
"Vysvetlíš mi ju?"
"Fajn." Zastane si za mňa a mne sa nahrnie červeň do tváre. Je možné, že sa pri ňom takto cítim? Zaľúbenosť to nie je. To som bola pri Mattovi. Toto je celkom niečo iné. "Takže čomu nerozumieš?"
Z jeho teplého dychu mi naskočili zimomriavky na krku. "Výpočet reakčného tepla z dvoch neznámych."
---------------------------
Dopisujem si poslednú stranu poznámok. James zatiaľ robí večeru. Príšerne ma bolí ruka z toľkého písania. "Ako dlho tu ešte ostaneš?"
"Neviem, ale ak ti prekážam môžem odísť."
"Nie, nikam nechoď. Ja sa pýtam len preto, lebo má prísť mama pozajtra."
"Ma-ma?"
"Áno chcela vedieť, kto jej okupuje dom. Netvár sa tak kyslo. Prežiješ to tak isto ako ja."
"Ja nie preto. Začína mi chýbať mama."
"Prečo jej nezavoláš?"
"Nebude to pre mňa ľahké. Bude chcieť aby som sa vrátila a to ja teraz nemienim spraviť. Večeru si dám neskôr, ale ďakujem." Vybehla som hore po schodoch do izby. Teraz tam nejak často nachádzam útočisko. Nachystala som si veci do školy a išla dopísať tú zvyšnú stranu. Na stole ma čakala večera, ale Jamesa nikde nebolo. Nevadí, aspoň tu bude zase na chvíľu ticho.
