"Ahoj James. Si tu nejak skoro nemyslíš?" Bola som trocha prekvapená z jeho vzhľadu. Mal džínsy a čierne tričko. Nebol to ten James, ktorého som poznala z chodieb a angliny. V škole nosil len tepláky a nejaké staré tričko. "Vyrazil som skôr. Nemyslel som si, že bývaš tak blízko." "Ako to?" Nechápem kam smeruje. "No bývam necelý blok od teba." odpovie na moju otázku. "Aha." To znamená, že je z bohatej vrstvy. Totálne nechápem. Prečo by sa potom tak obliekal? Prečo by sa nechal urážať? "Poď ďalej." Milo sa usmejem a ukážem mu stôl, pri ktorom sa budeme učiť. James vytiahne pár kníh a zošitov. Ja som si vytiahla papiere a pero. "Na začiatok by som ti chcel povedať jednu vec....... a tou je, zem viem o čo ti ide." Rázne som vyplestila na neho oči. Snažila som sa rýchlo spamätať. "Neviem o čom hovoríš. Ja sa chem len doučiť na test." Trafil do čierneho. Ako to mohol vytušiť? Hmmmm. "Nerob sa sprostou. Z angliny nemáš horšie známky ako B-." Tak to ma fakt dostalo. "Myslíš si, že ti na to skočím? Celá škola ťa pozná a hlavne to čo robíš ostatným." Vyhúkane som sa na neho pozerala. Neviem čo mám povedať na svoju obranu. "Tak fajn. Povedz to všetkým, že si ma prekukol. Mne je to už jedno. Myslíš si, že ma to baví?! Keby si len vedel, ako nerada som všetkým ublížila. Mohol si si všimnúť, že ja neurážam ľudí." Nie, že by som bola nasratá, ale zabolelo ma to? Neviem. Niečo to so mnou spravilo. Smutná nie som. "Tak prečo si potom prišiel?" "Ani sám neviem." Povie celkom pokojne a odíde. Zabudol si tu veci, ale nemienim mu ich vrátiť.
