"Liz! Liz! Počúvaj ma a nevrť sa toľko !" Zakričí mi mama rovno do ucha počas toho, ako mi upravuje šaty. Zakaždým ma pichne nejakým špendlíkom alebo zicherkou. Je mi to veľmi otravné, ale keď chcem mať pekné, priam nádherné šaty, musím si niečo vytrpieť. "Keď ty ma vkuse picháš! Nedá sa to bez toho. Mohla by si mi povoliť trochu šaty v okolí hrudníku? Mám pocit že mi vyskočia prsia." Poviem a snažím sa nadýchnuť. Za posledný čas som veľa nejedla kvôli stresu zo svadby, tak mi upravuje šaty,ale toto už mama preháňa. Zase som neschudla toľko. "Mami za chvíľku ma prísť po mňa James. Mohla by si skončiť. Nechcem aby ma videl v šatách." Poviem mame a usmejem sa na ňu cez zrkadlo. Teraz sme sa nejak zblížili a za to som vďačná. "Zlatko neboj sa všetko postíhame. Ostalo mi miesto pri bokoch a bude hotovo. Mala by si viac jesť." Ako by som to sama nevedela. Nemusí mi to prízvukovať. Stačí, že som to počúvala teraz každý deň od Jamesa. Jedlo do mňa pchal viac ako mama. Snažila som sa jesť, ale mala som tak veľmi stiahnutý žalúdok od nervozity z tejto svadby, že jedenie bol boj. Aspoň že nehisterčím to by som bola hotová rovno na blázinec. Hlavne keď je termín tak blízko. "Hotovo." Povzdychne si mama a rukou si prejde po čele. Zrazu na mňa hodí čudný úsmev. "Deje sa niečo?" Opýtam sa s miernym strachom a pochybením, či tú odpoveď chcem vôbec počuť. Mama len pokrúti hlavou ma znak nesúhlasu a úsmev sa jej ešte viac rozšíri. "Mami?" Opýtam sa ešte raz a namiesto odpovede sa poberie k dverám. Akonáhle sa za ňou otočím, pochopím prečo sa tak divne usmievala. Odpoveď mám rovno pred očami a ja sa nedokážem prestať usmievať, tak isto ako on. Mama sa nenápadne vytratí za dverami. Nechá náš tak. Zrazu precitnem a uvedomím si v akej situácii sa nachádzame. "Za dvere a hneď!" Skríknem na neho a on sa len zaškerí, ukloní sa ako princ a zavrie dvere. Bodaj by ma neposlúchol. Toto si ešte len vypije! Dám si dole šaty a prebehnem do svojej izby preobliecť sa do niečoho pohodlného. Vezmem si nakoniec roztrhané rifle a k tomu voľné sivé tričko. Vyberuiem sa za hlasmi dole schodami. James s mamou sú v kuchyni a keď tam prídem stíchnu. Čo sa to deje? Bavili sa o mne? "Mami, necháš nás na chvíľu samých?" Hodím na maminu psie očká. Viem, že to vždy zaberie. Tentokrát to zabralo tiež. Prikývne, keď okolo mňa prejde mi vtisne bozk do vlasov a odíde hore schodami pravdepodobne do spálne. Vyhnem sa spýtavému pohľadu Jamesa, sadnem si na barovú stoličku za pult a nalejem si pohár plný vody. Vypijem ho na jeden dúšok. "O čo si sa chcela baviť? Stalo sa niečo?" Postaví sa vedľa mňa a obíjme ma. Teplo jeho tela mi vždy dodá energiu aj keď teraz by som takto ostala a zaspala. Už ani neviem, čo som mu chcela povedať. "Neviem si spomenúť. Rozptyľuješ ma. Ale jedna vec by tu bola. Zabudni na to, že si ma videl v tých šatách!" Výhražne na neho pozriem. Len sa uchechtne a dá mi jemný bozk na pery. Nabehnú mi jemné zimomriavky na tele. "Na to sa nedá zabudnúť. Ľúbim ťa."
