N I K O (niktendo)

4

V nedelu som celý deň upratovala. Miša bola zas v práci takže som bola doma sama. Upratala som si celú izbu , klietku pre našich dvoch tlsťochov, a kúpeľňu. Potom ma to prestalo baviť a išla som sa prejsť po meste . Kúpila som si nové tenisky. V tom obchode som strávila asi 30 minút , kým som sa vôbec rozhodla , ktoré sa mi páčia. Celkovo som tam bola asi hodinu. Moje myšlienky ma zvádzali k zajtrajšku. Bála som sa ale nevedela som prečo. Nevedela som sa rozhodnúť či sa mám tešiť alebo sa báť. Nevedela som či to mám povedať Miši alebo nie. Nakoniec som sa rozhodla že to nikomu nepoviem.
V pondelok ráno som začala byť v strese. Rozhodla som sa že napíšem jakubovi. /čau , počuj opíš mi toho tvojho kamaráta. Teda ak to dnes platí.../ odpisovanie mu trvalo dlhšie ako minule ale po pár minútach som dostala odpoveď. Bola som akurát vo vlaku. /Jo , ehh ma na sobe PRADA mikinu a nohavice normalne černy . Ma červený brejle a ma asi metr 98 , bude te cekat pred autem, cernej benz. Jo btw neboj se ho./ dlhý opis ale som mu vďačná . Lepšie prehnane dlhé ako iba že "ma meter 98 čaká ta pred autom" aj to by stačilo ale toto je lepšie. Začínala som sa viac a viac tešiť. Konečne niečo zaujímavé . Chcela som mu ešte opísať seba pretože to že vie ako sa volám , neznamená že musí vedieť ako vyzerám./Dik. Ja mam biely top,čierne nohavice , PRADA okuliare a mam asi meter 60./ napísala som. Iba mi dal pizreté ale nevadilo mi to. V škole som vôbec nevnímala . Bola som ubratá vo vlastých myšlienkach. Mala som nad čím rozmýšlať , ale to ja mám vždy. Konečne! Koniec tohto čakania čo za zjavenie po mňa príde. Keď som vyšla zo školy , zostala som ako prilepená. Ten tu čo chce ? Boris tu nemá čo robiť. Dúfala som že sa mi podarí ho obísť. Bohužiaľ , všimol si ma skôr ako sa mi podarilo sa pohnúť. Keď ma uvidel zjavil sa mu úsmev čož ma ešte viac prikovalo k zemi. "Čauko Bells , môžeme sa potosprávať prosím?" Prišiel ku mne a dovolil si na mňa prehovoriť. "S krysami sa nerozprávam . Už dupľom nie s tebou" stále som som tam bola ako prikovaná. "Prosím" urobil na mna psie oči. "Nechaj ma" konečne som sa pohla chcela som odísť ale chytil ma za ruku. "Prosím Bella" nevedela som čo mám urobiť. "Nepočul si ju? Máš ji nechať" ozval sa hlas vedľa mňa. To takéto zjavenie ma prišlo zobrať? Super! "A ty si kto že mi môžeš hovoriť čo môžem a čo nie?!" Začal sa s ním hrotiť Boro. "Ja som tu pre ňu prišiel , takže , nech ji" odvetil potetovaný chlap vedľa mňa. Neviem z akého dôvodu ho Boris počúval ale cúvol o dva kroky a iba na mňa pleštil oči. NikTendo ma zobral kolo pása a ťahal ma preč , pretože videl že sama sa nepohnem. O Nikovi som nemala dobrú mienku. Bol mi veľmi nesympatický. Možno to bol iba prvý dojem , ale neviem či ho zmením. Keď som nastúpila do auta tak som už nevydržala. "To si urobil na čo?" Začala som po ňom hučať. "Stačilo by podekovat" odpovedal mi kľudným hlasom. "A za čo akože? Si myslíš že by som to nezvládla sama?" Začala som chytať nervy. "Ne , videl jsem že by si to nedala"Zažmurkala som naňho a ubrala sa do rozmýšľania . Kto si myslí že je ? Prečo mi pomohol ? Prečo je tu ? Čo po mne chce? Začala som hysterčiť v hlave. "Ďakujem" zašepkala som. Nik sa na mne uškrnul "takže už dobra nálada kotě?" Netuším prečo som mala tento pocit ale mala som chuť stráviť s ním zvyšok dňa. Išla z neho strašne dobrá energia. Nemala som dobrú náladu ale mala som chuť sa s ním rozprávať až do večera. "Asi ano" odpovedala som mu . "Posliš nedáš mi tvuj Instagram ? Nevim jestli se nekdy jeste uvidime a rad bych se s tebou ješte pobavil" prosil ma. "Dobre diktujem "isabella420" všetko malim"
hneď ako som to odpovedala mi prišlo upozornenie
Používateľ @goldcigo vás začal sledovať
"Ale na oplátku chcem aby si mi povedal ako sa voláš celým menom" začala som
"Jo jasne ja se zapomel predstavit promin. Dominik Citta tesi me kotě"