N I K O (niktendo)

24

(pár dní preskočím pretože tam nemám moc čo dať. Pohľad autora :D)

Zajtra sú vianoce ! Veľmi sa teším. Moje prvé vianoce s mojou novou rodinou.
"Hele lidi dnes prijede moje máma a táta a myslim že Jakubova máma taky." začal nik keď si nás všetkých zvolal do obývačky. "Jo no moje máma taky a budou tady do 25.12" prvý krát sa strednem s rodinami chalanov. Bojím sa ako ma Jakubova mama príjme. Jakub to vzal dobre ale ako to vezme jeho mama? Trochu som začala v hlave panikáriť. "Dominik chcel si iba toto?" Spýtala som sa ho v rýchlosti. Nepotrebujem aby všetci videli ako sa tu zosipem iba z toho že príde Jakubova mama. "Jo proč?" odpovedal. "Idem do izby" vybehla som rýchlo hore schodami a zrútila som sa. Panické ataky mávam často. Teda väčšinou je to kôli vážnejšej situácii. Napríklad keď som zistila že mám brata. Alebo keď som ho opúšťala. Ale väčšinou keď som s nimi tak ma robia šťastnou. Lenže , strach z toho že ma Jakubova mama nepríjme bol silný. Celá som sa na zemi klepala keď v tom do izby pribehol Dominik spolu s Jakubom. "Dopíči co je ti Bello?" Vydal zo seba šokovaný Jakub. Dominik ku mne pribehol a silno ma objal. Do ucha mi šepkal že bude všetko dobré. Jakub sedel pri Dominikovy a smutne sa na mňa pozeral. Nechcela som aby Jakub vedel čo so mnou je ale nemohla som ani klamať. Keď už som sa asi po pól hodine ukludnila , rozhodla som sa že im to poviem. "Vieš Jakub , ja sa bojím že ma tvoja mama nepríjme tak dobre ako ty. Že bude zo mňa zhnusená. Určite mala nášho otca rada a keď zistí že má ďalšie dieťa... bojím sa toho" Jakubov pohľad ešte zvážnel. "Moji mámi se neboj jó? Ona bude šťastná že se o nás stará holka. Sama víš Jakej je Dominik kuchar , a jaky stavy mužem mít.. a vdaka tobe je to tady tak jak má Jo? A pro mámu je táta už minulost. Bude te mít ráda to mi ver." usmial sa a odišiel. "A čo tvoja mama bude ma mať rada?" Povedala som už s lepšou náladou. "Jo to rozhodne. Ale i kdyby ne tak já te miluju a jsi moje male kote takže mi je její názor víš kde" Dominikovy asi nedošlo čo práve povedal nahlas... "čo si povedal?" Celá vysmiata som sa na neho pozrela. "Já ... no žee" uvedomil si to.. "rekl si že ju miluješ" dobehol Tom ktorý zjavne stál na chodbe a počúval. "Tomáško nevieš že cudzie rozhovori sa nepočúvajú? Čo keby sme ťa ohovárali" smiala som sa na ňom. "To vim , ale teď mám nový drbi a začnu u Jakuba to si piš. "Ty demente skúsiš to a rozmrdám ti držku" zapojil sa Dominik. "No nevim nevim" povedal a zmizol. "Môžem sa ťa na niečo spýtať?" Zvážnela som. Neviem prečo ale začalo ma to zaujímať. "Jasne cokoliv" povedal zo záujmom v hlase. "Vieš všetci hovorili že od kedy si ma poznal , že si pravdepodobne už so žiadnou nespal. Mňa by zaujímalo prečo? Ja ... nechcem ti narúšať životný štýl" na konci sa mi spravila guča v hrdle takže tom to povedala nezrozumiteľne. "No víš.. rozhodne mi životnej styl nerušíš to je za prvý a za druhý ... nevim proč. Proste mi to prijde jak zrada kdyby sem se teď s nejakou vyspal. A nechybí mi to. Opravdu se dá žít i bez toho. A teď když sem ti odpovedel chci taky otázku" "no aku" spracuvávala som to , čo mi práve povedal. "Si ješte panna? Nebo s kolika lidmi si to už delala? Teda jestli ti to nevadí" opýtal sa. Po chvíli mlčania som mu odpovedala. "Ja... som ešte panna a cítim sa za to trápne keďže už mám 20 a som asi jediná panna v tejto chate" uchechtla som sa pri tom pomyšlení. "Ne holka za to se nemusíš stydeť. Každej má svuj čas Jo?" Povedal a usmial sa na mňa. Nestihla som mu odpovedať lebo do izby vtrhol Jakub. "Hej vy cukrouši už jsou tady rodiče" povedal. Automaticky som sa začala štverať zo zeme na ktorej sme s Dominikom sedeli. Dominik urobil to isté a ruka v ruke sme išli dole. "Jen se neboj Jo?" Pošepkal mi keď sme schádzali schody. Ja som len kývla hlavou a verila , že všetko bude okey. "Zdravim pani Vlčková" pozdravil ju Dominik. "No ahoj Dominiku ráda te znovu vidím. Ty sis našel holku?" Pozornosť padla na mňa. "Dobrý deň" povedala som dosť nervôzne. Dúfala som že Jakub alebo Dominik ma zachránia a tak sa aj stalo. Prišiel Jakub a začal. "Mami víš ... táta mel po tobe ješte nekolik žena to víš , jenomže s jednou si udelal i díte a pak zmizel. No a tohle je Bella moje nevlastní ségra." Zakrútila sa mi hlava a keby neviem , že je Dominik pri mne asi to nedám. "Jo ahá. A Jakube to si nás nemohl predstavit drív? Teší me jsem Jakubova máma" povedala a podávala mi ruku. "Isabella ale všetci mi hovoria Bella" povedala som. V tom sa pri dverách zjavili ďalší ľudia. "čau mami, tati" povedal zrazu Dominik. "Zdravim rodino Cittovejch" pozdravil ich Jakub. "Dobrý deň" pozdravila som ich aj ja ale potichšie. "No čau Domii. Jé ty máš holku?" Znova padla pozornosť na mňa. Zjavne je nezvyk vidieť Dominika s nejakou holkou , čož je šokujúce. "Dalo by se to tak rict. Netvorime oficialnej pár ale máme se rádi." To môže pre človeka čo to nezažíva znieť divne. Ale vlastne mi to bolo jedno pretože ja viem , ako to je a to mi stačí. Ale na Dominikovu mamu som zvedavá. "Dobrý deň" povedala som a usmiala som sa. Teraz už mi nebolo tak nekomfortne.