N I K O (niktendo)

27

Keď sme konečne zasadli za stôl , chcela som mať prípitok ako prvá. Postavila som sa a začala som hovoriť : "chcela by som sa nesmierne poďakovať za to že tieto vianoce môžem tráviť s rodinou. Všetci čo ste tu ste mi prirástli k srdcu aj keď sa moc nebavíme. S niektorími som si nerozumela ale už sme v pohode za čo som vďačná. Chcela by som sa špeciálne poďakovať Jakubovy že si ma vyhľadal a kontaktoval , pretože keby to nespravil , tak asi trávim vianoce sama. Tak isto moja veľká vďaka patrí Dominikovy , ktorý pocelý čas čo som tu je môj ochranca. Vždy keď sa mu dalo mi pomohol. Bol tu so mnou aj po našom spore s Jakubom. Samozrejme nie každý tu môže byť s nami vždy za čo sa chcem poďakovať Zootovy a Tomovy. Boli tu pre mňa aj keď Dominik nemohol. Samozrejme že vás všetkých milujem ale týto ludia mi pomohli najviac. Takže by som chcela pripiť na Jakuba ktorý si ma vyhľadal a vďaka tomu tu teraz stojím" Povedala som a ukapla mi slzička. Všetci sa postavili a dali hore poháre. "Na Jakuba" pripili sme si. Viem že to asi nie je úplne kresťanské ale ja v tieto veci neverím takže mi to neprekážalo. Pri večeri sme rozoberali rôzne témy. Najlepšie boli keď Dominik s Radkom a Jakubom rozprávali trápne situácie z ich koncertov.
Keď prišiel čas na darčeky , podala som mojim trom chlapcom rovnako zabalené darčeky a škerila som sa na nich. Ja som mala rovnakú a tiež som si ju zabalila , aj keď som vedela čo v nej je. Jakub sa k tomu dostal ako prvý pretože Tomáš bojoval s páskou. "Dopíči Bello dekuju" povedal a ja som sa uškerila. Asi o minútu sa k tomu dostal Dominik. "Kote dekujuu" povedal a usmial sa na mňa. Potom sa mu do krabice pozrel Jakub a zrejme mu to došlo. Ja som to mala už otvorené , ešte som čakala na reakciu Toma. "Bello ty sem si chtel koupit dekujuu mooc" povedal a zaškeril sa. "Hele počkat ono kluci maj stejný? Ty taky?" Pivedal Tomík a rozžiarili sa mu očička. Ja som bola šťastná že som sa im trafila do velikosti , aj keď mi pomáhal Radek. Potom si Dominik otvoril svoj další darček kde bola custom mikina. Naozaj ho to potešilo. Potom si darčeky otvárali ostatný. Prišla rada na mňa a zobrala som darček kde bolo veľkým napísané moje meno. Otvorila som to , bola to čierna kravička zabalená v baliacom papieri. Keď som ju otvorila na vrchu bol ešte bieli papierik na ktorom stálo : "mám te rád ségro❤️"  a pod ním bola hrubá retiazka z Jakubových logom. Teda neviem úplne presne čo to je , ale myslím to čo má vytetované na čele. "Ježiš Jakub ďakujem!" Bola som nesmierne šťastná a objala som ho. Potom som otvorila darčeky od ostatných a podostávala som rôzne oblečenie a parfumy. Dominikov darček som si nechala ako na posledný. Bolo mi úplne jedno čo tam bude pretože som vedela že mi ho dá pretože ma má rád. Otvorila som to a bola tam fotokniha plná našich spoločných fotiek a k tomu čierne šaty. "Dominik ďakujem naozaj moc!" Povedala som a objala som ho. Potom si ešte niektorý otvárali darčeky. Keď sa mne a Eme konečne podarilo odpratať všetok ten bordel z baliaceho papiera tak niekam odišla s Jakubom. Tešila som sa z toho hádam viac než ona.
Keď už mi bolo dlho sedieť v obývačke , išla som von , zapáliť si cigaretu a popremýšľať nad tým čo sa deje medzi mnou a Dominikom. V poslednej dobe mi to nesmierne vŕta hlavou. Neviem to iste , ale myslím že ma má úprimne rád , keďže už dlho s nijakou nespal. Nechcem ho obmedzovať ale je to od neho naozaj veľmi milé že to robí keďže poznám jeho životný štýl. Ticho som sedela vonku v zime , keď som počula že niekto ku mne ide. Obzrela som sa kto to je. Bol tu Josef. "Ahooj" pozdravila som ho s nadšením že je tu. "Ahoj" ozdravil ma. "Mužu se zeptat?" Pozrel na mňa pýtavím pohľadom. "Jasné čokoľvek" odpovedala som mu. "Co jr medzi tebou a Dominikem?" Zamyslela som sa nad odpoveďou keďže ju sama nepoznám. "Sme kamaráti. Zatiaľ. Mám ho rada vieš? Ale neboj sa ty si pre mňa navždy môj Pepa bez ohľadu na to či mám vzťah s niekym iným alebo nie. Vždy ťa budem mať rada" povedala som a obímula som sa s ním.

Keď som zaspávala v dominikovom náručí cítila som sa bezpečne. Pri ňom mi nič nehrozí. Je to môj anjel strážny a ja som nesmierne šťastná že ho mám. "Ďakujem Dominik" zašepkala som takmer nečujne. "Za co?" Opýtal sa ma , a ja som sa mu pozrela do tváre. Pozeral sa na mňa zvedavím pohľadom. "Za to že tu pre mňa si aj keď nemusíš" odpovedala som mu a zadívala som sa do jeho orieškových očí. "To spíš já bych mel dekovať. Udelala si muj život ješte hezčí než byl" povedal a usmial sa. Po chvíli sme obydvaja zaspali a ja som mala z tohto krátkeho dialôgu dobrý pocit.