N I K O (niktendo)

29

Ráno ma čakalo chystanie sa na pohreb mojej matky. Nikdy som si nemyslela že naň pôjdem tak v skorom veku. No už to nezmením. Ráno som mala aj s chalanmi budík na šiestu , aby sme všetko stihli. Zobudila som sa prvá , Dominik vedla mňa ešte spokojne spal. Pretože som nečakala že by sa mohlo niečo takéto stať , nemala som tu žiadne šaty. Teda to som si myslela ale potom moje oči padli na krásne čierne šaty ktoré som dostala na vianoce. Obliekla som si ich a išla som zobudiť Dominika aby sa stihol aj on nachystať. Odchod sme mali naplánovaný okolo 6:30 až 6:45. "Domiii vstávajú už sa musíš chytať" povedala som a jemne som s ním zatriasla. "Umh už jdu kotě" povedat a pekne sa na mňa usmial. Išla som sa pozrieť či je Jakub už hore. Zaklopala som na dvere jeho izby a z vnútra sa ozval Jakub. "Co jee?" Povedal. "Iba som chcela vedieť či si hore" povedala som. "Jojo jsem neboj" povedal. Išla som si teda spraviť jemný makeup aj keď mi bude asi úplne na nič keďže sa tam rozplačem , ale nevadilo mi to. Zabalila som si kabelku , a zobrala som si slnečné okuliare ktoré som dostala taktiež na vianoce. "Už jsi kotě ?" Opýtal sa ma Dominik keď som stála v našej izbe pred zrkadlom. "Hej už môžeme ísť" povedala som a usmiala som sa na neho. Moj mozog ešte stále nespracoval to , kam ideme takže som mala stále dobrú náladu. Moc dobre viem že za pár hodín už dobrá nebude. Cesta je snáď nekonečná. "Jakub zastavíš na benzínke ? Som smädná a hladná prosím" pišťala som zo zadnej sedačky na Jakuba ktorý šoféroval. "Jasne ze jo" povedal a usmial sa na mňa. "Hele na týhlenstý maj mít neco od Separa ne?" Pýtal sa Jakub Dominika. "Jo Jo pojď já to chci skusit" povedal Dominik. Ja som nebola v obraze takže som sa iba tvárila že rozhodne viem o čom rozprávajú. Ja som si chcela zobrať kolu , lenže chalani maju spoluprácu zo semtexom tak ich zobrali asi zo šesť. Potom zobrali ešte nejaké hot dogy od separa. Jasné že viem kto to je len by som nepovedala že on je ten typ čo bude predávať 3 eurový hot dog na benzínke. Ja som si ešte zobrala čipsy pretože ma čaká ešte dlhá cesta naspäť. Pôjdeme aj na kar , no neviem či moja rodina bude spokojna s mojím doprovodom. A vlastne mi to bolo aj jedno. Niesom si tým istá ale zdá sa mi že môj o 4 roky mladší bratranec Markus ich počúva. Keď sme sa konečne dotrepali na miesto kde mal byť pohreb , mali sme ešte nejakých 10 minút do začiatku. "Jdeme už tam nebo chceš čekat v aute?" Opýtal sa ma Domonik s chápavým výrazom na tvári. "Môžeme ísť tam , ale ak nechcete vy ísť už teraz nemusíme." Povedala som a pozrela som sa na Jakuba a potom znova na Dominika. "Hele teď je hlavný to co chceš ty. Když chceš jít tak jdem. Delej jakube" hnal ho Dominik. Ja som sa nad tým iba pousmiala a v krásnych čiernych šatách som vyšla von z auta. Chalani mali na sebe košele , pretože nič viac formálne so sebou nemali. Keď sme docupkali na cintorín zbadala som maminu sestru. "Ahoj. Predsa len ste prišli. Ja som Bea sestra Bellinej mami" povedala a už podávala ruku Jakubovy, neskôr Dominikovy a Tomovi. Dominik sa na ňu falošne usmial a tak isto aj chalani. Ani sa im nečudujem však je umelá a faleš je z nej cítiť na míle daleko. "Chcete tu iba tak stáť alebo idete so mnou nájsť moju sesternicu?" Opýtala som sa ich keď Bea odišla. "Já jdu s tebou" prihlásil sa Dominik. "My taky že Jo Tomáši" povedal Jakub. "Jak ma vlastne ta tvá sestřenice vypadat?" Opýtal sa Jakub. "Môže mať tak meter 80 , je rišavá a má 23 rokov" povedala som svoj dôkladný opis. Viac povedať neviem keďže som ju dlho nevidela. "Je tamtá ona?" Ukázal Tom na nejakú babu. "Hej je." Povedala som a vybrala som sa za ňou. Fajčila cigaretu a pozerala sa do telefónu. "Ahoj Simi" pozdravila som ju. "Bella si to ty ? No Ahooj" pozrela sa na mňa a obímula ma. "Fíha , ty máš teda doprovod" povedala a zapozerala sa na chalanov. Oči jej kmitali z Jakuba na Toma a z Toma na Dominika. "No hej toto je Jakub môj brat , a Dominik moj ehh najlepší kamarát a ešte Tomáš tiež dobrý kamarát" povedala som jej a ukázala na chalanov. "Nevedela som že máš brata" povedala keď si podali ruky. "Je nevlastný. Teda ale ja ho tak vôbec neberiem. A tiež som o ňom dlho nevedela" povedala som a usmiala som sa na ňu. Potom sa zakecala s Tomášom. S chalanmi sme od nich jemne odstúpili. "Vás niekde brať je hotová pohroma. Ty si mi oprcal novú najlepšiu kamarátku a Tomáš teraz balí jediného člena rodiny s ktorým sa rozprávam." Povedala som a prekrútila som nad ním očami. "Počkej ty víš co se stalo medzi mnou a Emou? Víš i to proč se mi vyhejbá?" Opýtal sa Jakub. "Počkej brácho ty si voprcal Natálii neteř Jo? A kdy si mi to jako chcel rict" sťažoval si Dominik. "Vyhýba sa ti pretože sa bojí že to nemyslíš úprimne" povedala som potichu. "Se ji nedivim" okomentoval to Dominik. "Taky ne" povedal Tomáš ktorý sa k nám ani neviem kedy pripojil. Keď som sa obzrela okolo seba tak obrad už začal. Asi v polovici som mala panický atak a Dominik ma tam podopieral aby som sa pred všetkými nezrútila. Keď som sa pozrela na Beu tak mi bolo na grcanie. Niesom zlá , ale ja som so svojou matkou nemala dobrý vzťah a nemala som ju ani moc rada a psychicky sa tu rútim , a ona jej sestra s ktorou mala vždy výborný vzťah , s ňou ani nepohlo. Tvári sa jak chudinka že jej 'milovaná' sestra zomrela ale ani len jedna slza z nrj nevyšla. Na kare sme sa všetci celkom bavili. Teda tá normalnejšia časť rodiny čo sa s nami bavila. Ostatných som iba počula ako nás ohovárajú. "Bella môžeš ísť sem?" Zavolal si ma môj bratranec Markus. Išla som za ním. "Čauky. Čo potrebuješ?" Spýtala som sa ho a usmiala som sa na neho. "Vieš že tých tvojich kamošov počúvam že? Nemohol by som sa s nimi odfotit? Mne to príde blbé sa tam nasáčkovať ku vám." Povedal. "Jasné poď , kludne sa s nimi môžeš aj baviť. Myslím že by si si mohol rozumieť s Dominikom. Je to rovnaký šialenec ako ty" zasmiala som sa a zobrala som ho za nimi. Odfotili sa , chvíľu sme sa rozprávali a odišli sme späť na chatu. "Ten tvuj bratranec vypadá taky v pohode" skonštatoval Dominik keď som si sadla vedla neho do auta. Všetci okrem Toma sme mali vypité takže musel šoférovať on.