N I K O (niktendo)

14

Keď začal Jakub spievať pesničku kde sa ospravedlňoval holke za niečo , čo urobil pod vlivom. Videla som že je Tim na mobile tak som mu napísala. "Je to o mne alebo nie?" Čakala som na odpoveď asi minútu. "Nejspíš Jo." Odpovedal mi. "Ty patríš k nám holka. Vím že to víš a vím že víš že mi to víme." písal mi. "hej..." nechcela som to rozvíjať takže som odložila mobil a užívala si chalanov koncert. Ludia boli strašne na mól takže  mi dristali všelijaké kokotiny takže ma to bavilo. Po koncerte som zostala upratovať , tak ako vždy. Dominik sa rozhodol mi pomôcť a bláznil tu jak dieťa. "Koukni jsem Potter a hraju metlobal" robil si prdel. "Ja tu zostanem cez nic chceš aj ty ? Či ideš?" Pýtala som sa ho. "Zustanu" usmial sa na mňa jeho úsmevom.
Ráno som tu našla iba list od Dominika že už musel a že mi večer zavolá. Ja som nevedela čo zo sebou. Klub bol sprataný a ja som sa vrátila k svojim myšlienkam ako pred pár mesiacmi. Sedím doma na gauči a rozhodla som sa že si pustím niečo od Jakuba. Zaujíma ma čo tvorí aj keď za tie štyri mesiace toho asi nevydal moc.

Chtěl jsem něco udělat, už nevim co to bylo (Co to bylo)
Naklonovat se by se mi hodilo (Fakt, že dost)
Základ je furt dělat rito (Cash)
Zlatá karta Fio, zlatá karta Mama Mia (Mami)
Každej den chci vidět, jak se směješ (Woop)
Chci, ať každej můj pes má Mercedes (Skrrt, skrrt)
A chci, more, ať nás už nikdy neseberou (Nikdy)
Nevěřim na čas, ale, kotě, rád ňákej strávim s tebou (Pojď se mnou)
Ukážu ti, co se děje za oponou
Když je dole, kotě, jsem v prdeli, kotě jsem v pohodě (Nik)
My chceme toho hodně, i když máme toho moc, ale i málo může bejt dost
Jsem furt v jednom kruhu, ale v něm surfuju na vlnách (Wave)
Občas jedu dvě stě, občas předjedu, kde je plná (Vroom)
Končim, kde jsem začal (Start), začínam, kde je konec (End)
Život je furt dokola, je fakt jednoduchej ten vzorec
Musím uznať , zaujímavo spieva. Keď som si púšťala nejakú inú pesničku , zavolal mi Dominik. "Čau Bello" ozval sa Tom. Dnes si pre zmenu chalani zapli aj kameru. "Ahoj Tomáš" povedala som a usmiala sa na ňom. "Koukni kdo tady je" povedal a ukázal mi Robina. "Robiin!" Vykríkla som. "No čauuu" povedal a zamával mi. "Jak jde život" pýtal sa. "Ujde. S vami bolo lepšie" musela som im to povedať. Musia to vedieť. "Tak se vrať" ozvalo sa kdesi zo zadu. "Josef?" Pýtala som sa s nadšením. Neviem prečo ale mala som chuť sa zbaliť a vrátiť. Reálne sa nič nestalo. Teraz sa tým nejdem zapodievať. S chalanmi sme sa rozprávali asi 2 hodiny. Potom som bola unavená a išla som spať. Mám teraz týždeň voľno pretože som vraj zažila zložitú sobotu. Vlastne to bola pravda ale myslím že som rada že som tam bola. Pretože dnes napíšem Radkovy či by ma tam ozaj chceli alebo nie. Viem že on vie udržať tajomstvo , nie ako tý ostatný moji chlapci.
Ja: Radku!!!????
Radek🤖: Ano Bellino?
Ja: aká by bola reakcia chalanov keby sa vrátim ..?
Radek🤖:asi by chcípli. Počkat chceš se vrátit?
Ja: ak to niekomu povieš tak si niekoho najmem aby ťa zabil
Radek🤖: neboj se nereknu.
Ja: počuj .... Má Dominik nejakú babu už? Alebo býva niekto s chalanmi?
Radek🤖: Dominik se už dlouho s nikým neolizoval ani nic. Nevidel jsem ho s nejakou holkou. Čeká na tebe😏. A ne Jakub Tom a Dominik jsou stále rovnaký decka a porad bydlet spolu. Pokud vim , jedina holka co tam vstoupila byla Dominikova nebo Jakubova máma. Jakože smrteľne vážne!
Ja: dobre toto je mimo temy. Pomôžeš mi to zorganiovať ?
Radek🤖: kdy chceš prijit ?
Ja: zajtra
Radek🤖: nekdy cez den ti zavolam... kdyz tady nebude nikto , je tady Nik. Čau
Už som neodpísala. Išla som sa pobaliť. Vzala som si všetky veci a už iba čakala na Radkov telefonát. Zavolal mi asi o jedenástej večer ale vôbec mi to neprekážalo.
"Čau Bellino! Poslyš jak to chceš udelat?" Pýtal sa. "No že proste dojdem vlakom nie a ďalej neviem. Že by si ich zavolal všetkých do štúdia a ja by som prišla alebo také niečo"
"To zní fajn. Jakým vlakem jedeš?" Medzičasom som si stihla kúpiť lístok takže som mu vedela presne odpovedať. "O 15:00 by som mala byť na stanici v Pardubiciach" dúfam že to je fajn čas. "Jo to by šlo. Rozhodne tam nalákal Toma Dominika a ... počkať chceš už videt Jakuba?" opýtal sa ma . Je milý že takto myslí. "Áno" odpovedala som mu. "No tak ješte Jakuba , rozhodne Pepu a dokonce možná i Pouzara." "Ďakujem neskutočne si toho vážim , ale teraz ak dovolíš idem si ľahnúť lebo mi nepôjde zaspať a o ôsmej mam prvý budík" povedala som a zasmiala som sa. "Tak zítra" povedal a zložil ma.
Moje nadšenie vystriedala zúfalosť. Čo ak ma Jakub nebude chcieť vidieť?! Kurva! Skúsim mu napísať....
Ja:Jakub?
Bro❤️: Bello? Si v pohode? Deje se neco?
Ja: nič neboj... len som chcela vedieť že ked príde ten správny čas .... Či si schopný mi odpustiť môj odchod?
Bro❤️: nikdy jsem se nezlobil. Mám te opravdu rád a vždy te tady budu chtít. A u Domči máš svou polovicu postele stále volnou.
Ja: ďakujem... keď príde správny čas tak sa uvidíme... možno o týždeň ... možno o mesiac
Povedala som mu aby to vyznelo tak že stále nechcem prísť. Teraz už som bola schopná ubrať sa do ríše snov.
Ráno bolo veľmi chaotické kedže som zaspala. 9:30 som sa zobudila a o desiatej som mala byť už vo vlaku. Osprchovala som sa umyla sa obliekla sa a bežala som ako o život. Pretože stanica je odomňa asi 7 minút pešo. Našťastie som stihla a ešte som potom ešte asi 3 minúty čakala kedy vyrazíme. Vo vlaku som zaspala ale pretože som s tým rátala mala som budík. V Pardubiciach som mala jemný problém trafiť. Predsa len som tu nebola asi 5 mesiacov.... Skoro pól roka. Naozaj neviem čo so mnou bolo. Ako som brz nich vydržala? Ako som sa tak tackala s kufrom k štúdiu zavolala som Radkovy. "Čau kde seš?" Pýtal sa. "Asi 10 metrov od štúdia , tak ja len že či je všetko tak jak má. "Ano chalani hrajú a bavia sa . Máme pauzu ale nevydržia dlho nenahrávať tak si pohni" pošepkal mi to. "Som skoro tu." Povedala som a zrušila som. Vytrepala som sa hore schodami aj s kufrom a bolo to tu. Zaklopala som tak aby ma bolo počuť pretože viem aký sú ti retardi hlučný. Otvoriť išiel Radek akože sem príde dajaká jeho kamoška. Keď som vošla všetky oči padli na mňa. Väčšina z chalanov skončili s otvorenou hubou. "Bello!" Bola prvá reakcia. Samozrejme že Dominika. Zobral ma a objal ma tak , že ma až zdvihol. "Ahooj" povedala som mu. Bolo vidieť že sa tešia. Potom ku mňe prišiel Jakub. "Mužu?" Spýtal sa a ja som prikívla. Následne ma objal a ja som vedela , že môj útek nebol dobrý nápad. "Prepáč! Ja neviem čo ma to vtedy popadlo" povedala som so smútkom v hlase.  "To niic !" Povedal. Následne ku mnr pribehol , no skôr sa pritackal Josef. "Nepovedala som ti že už nemáš byť smutný ty môj ufón" "jo a taky se mi celkem dari.. nekdy mam horší dny" povedal a snažil sa o úsmevy "ale no taaak" povedala som a objala ho ešte viac.