Správy || Carlos Sainz jr. || ✓

• 03. •

C.
Dobré ránko.

O.
Dobré ráno.😘

Už si v Madride?

C.
Priletel som pred hodinou. Práve som vybalil veci.

O.
Aký si mal let?

C.
Letel som s vedomím, že ťa dnes konečne uvidím, takže som bol dosť netrpezlivý.😬

Stále som.

Nechceš sa stretnúť skôr?

Nechcem na teba ale tlačiť-

O.
Chcem.🫢

C.
Naozaj?!

O.
Nemám iný program. Mal si prísť o pol jednej. Tak povedzme o jedenástej?

C.
O desiatej.

Vezmem ťa na jedno miesto. Bude sa ti páčiť. A nie je ďaleko od reštaurácie, takže budeme stíhať aj jedlo.😊

O.
Budem ťa čakať, Carlos.

C.
❤️

~ ~ ~

C.
Čakám dole. Auto je červené.

~ ~ ~

Olivia zišla výťahom na prízemie. Ubytovaná bola v malom hoteli, trochu ďalej od centra mesta.
V chodbe pri výťahoch, pred veľkým zrkadlom, ostala stáť a hľadela na svoj odraz.

"Señorita." podišla k nej recepčná. "Ste v poriadku?"
"Ja- Ani neviem." odtrhla pohľad od svojej postavy. "Ako vyzerám?"
"Vyzeráte naozaj krásne. Tie šaty vám veľmi pristanú. Skryjú nedostatky, vyzdvihnú prednosti. Máte schôdzku?"
"Áno. S jedným mladým mužom." Olivia sa nervózne otočila k recepčnej. "Je pred hotelom nejaké auto?"
"Parkuje tam jedno červené Ferrari, señorita."
"Ferrari?!" Olivia vyšla spoza rohu.

O spolujazdcove dvere červeného Ferrari sa opieral muž v čiernych rifliach, čiernom tričku, s klobúkom na hlave a so slnečnými okuliarmi na očiach. Už na prvý pohľad vyzeral príliš dokonalo, čo Oliviu znervóznilo ešte viac.

"Je mi povedomý." prehovorila recepčná, vrátila sa ale za pult, kde vyzváňal telefón.

Olivia vyšla z hotela, neisto zastala na okraji chodníka a zahľadela sa najskôr na auto a potom na Carlosa.

"Olivia?" jeho jemný hlas ju hladil v ušiach a ona sa musela široko usmiať.
"Carlos?"

Vyšiel jej naproti, ružu, ktorú držal medzi prstami, jej podal, sklonil sa k nej a vtisol jej jemný bozk na líce.

"Vyzeráš- Páni. Vyzeráš krásne- Ty si krásna." Carlos si zložil okuliare a keď sa ich pohľady stretli, Olivii došlo, že tie oči sú jej nejaké povedomé.
"Ty si-" pol kroka od neho cúvla. "Tie oči. Videla som ich včera v telke."
"Myslel som si to." nervózne vydýchol. "Prepáč mi, že som ti to nepovedal skôr, ale-"
"Bál si sa." zahľadela sa mu do očí.
"Ako to vieš?"
"Nie som hlúpa. Na tvojom mieste by som sa aj ja bála. Ľudia ťa chcú len využiť-" mykla plecami.
"Neverila by si mi, ak by som ti to napísal."
"Aj teraz mám pocit, že si zo mňa niekto robí srandu."
"Nerobím si srandu." Carlos k nej natiahol ruku. "Stále prijímaš moje pozvanie na rande?"
"Áno. Stále."