"Prosím!"
"Olivia-" zatiahol Carlos so silným prízvukom, ktorý Oliviu hladil v ušiach, "-hovorím nie. Platila si vstupné, platila si kŕmenie pre zvieratá a platila si v čokolatérii."
"Ty si platil posledné dni všetko. Prišla som na dovolenku utratiť peniaze a mám pocit, že zatiaľ som dosť ušetrila."
"Tie peniaze si odlož a kúpiš si to auto, ktoré chceš."
"Carlos."
"Oli." hnedé oči sa nekompromisne zabodli do zelených. "Večeru zaplatím ja."
"Ak mi niekedy v budúcnosti budeš vyčítať, že si na mňa minul peniaze, pripomeniem ti tento deň-"Carlos miloval počúvať Oliviu. Aj teraz ho bavilo ako rýchlo rozpráva, ako gestikuluje s rukami a vraští pri tom obočie, pretože sa očividne zlostí.
Ale vnútorný hlas mu jasne povedal aby ju umlčal. A on sa rozhodol urobiť to tým najlepším spôsobom, aký poznal.Rýchlym pohybom si ju pritiahol k sebe, zatiaľ čo jednu dlaň nechal na jej páse, druhú uložil na temeno jej hlavy a pritisol pery na tie jej.
Olivia ustrnula v pohybe, pár sekúnd netušila čo sa deje, keď sa jej mozog ale znovu naštartoval, vplietla si prsty jednej ruky do Carlosových vlasov a druhou ho držala za rameno.Akonáhle sa jej pery pohli v súhre s tými jeho, Carlos sa usmial do bozku, ktorý prehĺbil. Jazykom prešiel po jej spodnej pere, jemne ju uväznil medzi zubami a Olivia hlasno vzdychla. Ten zvuk spôsobil Carlosovi zimomriavky nie len po celom tele. Chvel sa vo vnútri.
Po pár minútach sa od seba odtrhli, avšak ani jeden od toho druhého neodstúpil. Ostali nalepení telo na telo, rýchlo dýchali, neuhli pohľadom.
"Te amo, mi amor." vydýchol Carlos náhle.
Zaskočený vlastnými slovami, vyplašene hľadel do Oliviiných očí, ktoré sa zaliali slzami. Pokrútila hlavou, akoby tie slová chcela odohnať. Akoby im neverila a Carlosa bodlo náhle uvedomenie si, že ona im naozaj neverí.
"Je to tak. Nerobím si z teba srandu, Oli. Zaľúbil som sa do teba už dávno. Ešte v čase, kedy si ani nepomýšľala nad dovolenkou. Keď som ťa v pondelok zbadal, myslel som si, že mi srdce vyskočí z hrude. Si prekrásna. Si to najlepšie, čo ma stretlo. Chcem ti každý jeden deň dokazovať, koľko pre mňa znamenáš." šepkal jej vyznanie lásky, palcami zotieral slzy stekajúce jej po tvári. "Dovoľ mi ľúbiť ťa a ja ti ukážem, aká výnimočná osoba si. Dovoľ mi ľúbiť ťa a ja ti dám celý svet ako na dlani."
Olivia smrkla, cítila sa nemožne, že ju rozplakal, ale dlhé roky neustáleho odmietania zo strany mužov, posmievania sa jej a šikany jej sebavedomie ubilo na úplné minimum.
Teraz pred ňou stál chlap, ktorý by pokojne mohol mať každú jednu ženu, na ktorú ukáže. A on si vybral ju. Ona bola tá, ktorej venoval tiché slovká lásky.
"Ale veď- Ja-" jachtala. "Pozri sa na mňa." tie slová z nej vyleteli automaticky.
"Pozerám sa. A vidím ženu, ktorá si vie užiť život, ktorá ma očarila svojimi slovami, ktorá ukradla moje srdce." nedal sa Carlos.
"Si si istý? Chcem tým povedať- Nechcem byť len letný úlet."
"Si všetko, len nie úlet, mi amor. Videla si dnes na fotení, ako okolo teba všetci skákali. Si osobnosť. A ja ti budem každý jeden deň- Nie, budem ti každú jednu hodinu vravieť, aká si perfektná."
"Aj takáto-"
"Hlavne takáto." obtrel sa perami o tie jej. "Mohol by som ťa bozkávať navždy a nestačilo by mi to."Olivia si Carlosa pozorne obzerala, prstami mu prečesávala strapaté vlasy, na perách sa jej usadil slabý úsmev. Napokon obe ruky zavesila okolo jeho krku, on si ju pritiahol k sebe a pobozkal ju do vlasov.
"Aj ja ťa ľúbim, Carlos." vydýchla s úsmevom do jeho hrude. "Ovládol si každú jednu časť môjho ja."
~ ~ ~
ESTÁS LEYENDO
Správy || Carlos Sainz jr. || ✓
FanficOlivia je architektka v úspešnej londýnskej firme. Keď jedného dňa odošle správu svojmu klientovi, neuvedomí si, že vymenila dve číslice a správa prišla úplne cudziemu človeku. Z omylu sa vykľuje ale zaujímavý cudzinec, s ktorým Olivia udržiava kont...