Správy || Carlos Sainz jr. || ✓

• 10. •

"Ak by si sa necítila dobre, daj mi vedieť a prídem po teba."
"Bude to v poriadku." Olivia sa usmiala, skontrolovala sa v zrkadle a až keď si bola istá sama sebou, otočila sa na Carlosa. "Môže byť?"
"Vyzeráš fantasticky, Oli. Až mi je ľúto, že nejdem s vami."
"Prečo?" podišla ku priateľovi.
"Aby som sa tebou mohol chváliť." odvetil jednoducho, sklonil sa k nej a jemne sa jej obtrel o namaľované pery.
"Chváliť-" Olivia privrela oči. "Sú veci, na ktoré si asi nikdy nezvyknem."
"Napríklad?"
"Zoznam je dlhý. Času málo." zahovorila to. "Tvoje sestry ma už-"
"Olivia! Ideme!" klopala na dvere Ana.
"-určite čakajú."

Spoločne vyšli z Carlosovej izby, jeho sestry už čakali v hale, oblečené v elegantných kostýmoch. A Olivia im neostala nič dlžná - v dlhých nohaviciach krvavo červenej farby, béžovom tielku a v jemných červených lodičkách vyzerala naozaj krásne. Make-up mala doladený oblečeniu a Ana s Blancou sa radostne usmievali.

"Belleza! Eres hermoso!" pochválila ju Blanca. "Plne rozumiem bratovmu výberu." chválila Oliviu a Ana pri nej len prikyvovala.
"Ste príliš milé." Olivia sa červenala, čo našťastie prekryl make-up.
"Tak poďme, reštaurácia je rezervovaná a ak budeme meškať viac ako pätnásť minút, pustia stôl ďalším."

Sestry vyšli z domu prvé, Ana odomkla auto, do ktorého obe nasadli.

"Stále to môžeš zrušiť-"
"Ty len nechceš ostať doma sám, však?" Olivia sa otočila ku Carlosovi. "Nebudeme dlho. Najeme sa, porozprávame a prídeme domov."
"Už teraz mi chýbaš." Carlos okolo nej omotal dlhé paže. "Je šialené, ako veľmi ťa chcem mať pri sebe."
"Carlito-" Olivia bola dojatá jeho slovami.

Nikto jej nikdy nevyznával lásku tak, ako Carlos. Tak reálne a úprimne, že ju to doháňalo k slzám.

"-ľúbim ťa." pobozkala ho do kútika úst. "Hneď sme späť."
"Teqiero."

Olivia nasadla na zadné sedadlo Aninho auta, zapla si pás a keď sa Ana pohla z príjazdovej cesty, pokývala Carlosovi.

Cesta do reštaurácie prebiehala v príjemnej atmosfére, sestry sa rozprávali o práci, Olivia sa k nim občas pripojila. Bola vďačná, že medzi sebou komunikujú po anglicky, namiesto španielčiny.

~ ~ ~

C.
Chýbaš mi.

O.
Len teraz sme odišli.🙈

C.
To je presne to!

Teraz ste odišli a ja som tu sám.

A chýbaš mi.❤️

O.
Aj ty mi chýbaš.

Tvoje sestry sú zlaté, že sa rozprávajú v mojom jazyku a nie vo vašom.

C.
Páčiš sa im. Inak by ťa nevzali do ich reštaurácie.

O.
Ich reštaurácie?

C.
Ich obľúbenej-

O.
Sme na mieste.

Potom sa ti ozvem.

Ľúbim ťa.

C.
Ja teba!

~ ~ ~

"S kým si toľko vypisuješ?" Blanca pozrela na mobil v Oliviinej ruke.
"S Carlosom." priznala s úsmevom.
"Veď ste sa rozlúčili pred desiatimi minútami." Ana nadvihla obočie.
"To už je akýsi zvyk. Keď nie sme spolu, vkuse si píšeme. Fungovali sme tak pol roka. Až kým sme sa nestretli. A aj potom."
"Potom?"
"Keď mal Carlos pracovné povinnosti v Madride a ja som bola v Barcelone, vždy keď mal chvíľu čas, písal mi."