Vojna klanov

Pozerám smrti do očí

Keď som si to vypočula bola som pevne rozhodnutá, že sa dostanem večer na tú schôdzku. Aj keby padali meteority. 
O desiatej večer som vyšla z mojej izby.
,, Ale, ale." ozval sa James.
,, Toto mi už nerob. Takmer som vyskočila z kože."
,, Kam ideš? " spýtal sa rovno.
,, Nemôžem spať. Chcela som sa prejsť po meste."
,, S katanou a tessen, a s kompletnou samuraiskou výzbrojou? " spýtal sa pochybovačne.
,, Proti gustu žiaden dišputát." odpovedala som mu.

O dvadsať minút som stála na Empair Street 225.
Bola to temná ulica, každý večer sa vyskytovala v hlavných správach kvôli šarvátkam, krádežiam a podobne. Stála som na streche starej továrne. Tu sa mali stretnúť Igor so Susanoom.
O chvíľu sa objavil Igor so svojím synom Viktorom.
Igor bol riaditeľom ruskej mafie a jeho syn ho nahradí keby sa mu niečo stalo.
Viktor mohol mať tak sedemnásť, bol vysoký - dokonca vyší než James. Mal čierne vlasya čierne oči.
Stál tesne za svojím otcom.
Očividne bol nervózny a obzeral sa po okolí.
Len tak sa z tmy objavil Susanoo so svojou dcérou Yunou.
Susanoo bol riaditeľom japonského klanu a prisťahoval sa do New Yorku.
Yuna bola šestnásť ročné dievča výškovo bola skoro ako ja. Mala čierne vlasy s modrým melírom a hnedé oči.
Stála za otcom a podozrievavo si obzerala okolie.
Mala som pocit že ma uvidela. Ustúpila som päť metrov dozadu a skrčila som sa.
,, Máte to pre mňa? "spýtal sa Yunin otec podozrievavo.
Igor namiesto odpovede podal Susanoovi kufrík. Susanoo ho otvoril a usmial sa.
Tak zúfalo som túžila vedieť po tom čo Igor mal vtom kufríku. Až som úplne zabudla na to že sa skrývam a oni o mne ešte nevedia...zatiaľ. Pri presúvaní som nechtiac stúpila na črepiny z rozbitej fľaše.
Yuna sa pozerala tam kde som stála. Teraz som už vôbec nepochybovala o tom, že vie kde som.
,, Ale, nie." pošepkala som si viac-menej sama pre seba.
Mala som v pláne sa vypariť skôr než sem prídu.
Keď som sa otočila nadomnou stála Yuna. Mierila mi čepeľou katany na hrdlo.
Otec nám vždy hovoril že máme byť ostražitý. Teraz som uvažovala nad tým akú mám šancu nad Yunou. Keď sa za ňou objavil jej otec rovno som to vzdala.
Yuna s úškrnom ustúpila do zadu a podala Susanoovi svoju katanu.
On ju zdvihol do vzduchu.
A ja som si začala uvedomovať ako strašne mám rada svoju rodinu... .
Všetko som videla ako v spomalenom filme. A uvedomila som si že posledné čo vo svojom živote uvidím budú tie chladné oči ktoré ma o chvíľu zabijú...

................................................

Rozhodla som sa že zverejním aj túto časť príbehu. Dúfam že sa páčil. Ak áno tak asi viete čo máte urobiť. Ak nie dajte do komentárov čo sa nepáčilo prípadne napíšte čo by ste chceli v ďalšiom diele (napr.novú postavu, bitku, atď.).