Vojna klanov

Som v základni

Išla som s ňou (Yunou) až na kraj mesta. Celú cestu sme obidve mlčali. Zrazu sme zastali pred starou a dosť malou budovou.
Susanoo je šéf klanu ktorý je z japonska a má svoj štýl ale táto budova je pod jeho úroveň pomyslela som si a pozrela na Yunu.
,,Áno. Sme tu správne Laura." povedala mi a išla na pred.
,,Ako si vedela čo som sa chcela spýtať?"
,,Už od svojich troch rokov som bola vychovávaná aby zo mňa bola raz kunoichi ( moja poznámka kunoichi = niečo ako samurai ale je to žena). A už som získala ako takú prax." povedala mi a išla ku dverám.
Išla som za ňou a otvorila mi dvere vošla som, a to čo som za nimi videla mi vyrazilo dych.
Stála som na dlhej aj celkom širokej chodbe podlaha bola z mramoru a okolo stien boli vytríny s rôznymi zbraňami moje oči hneď našli katanu podyšla som ku nej a hneď z štýlu jej rukovete mi bolo jasné že pochádzala asi z 18.storočia. Nevedela som kde sú ľudia bolo ich tu až moc málo. Susanoov klan tvorilo aspoň dvesto ľudí a tu bolo takmer ľudoprázdno.
Yuna za mnou stála a čakala moje otázky.
,,Nechápem budova z vonka je moc malá a tu vnútri to je obrovské." hovorila som a stále som sa obzerala okolo seba.
,,Za to ďakujeme Kitzsume." povedala a usmiala sa.
,,Kitzsume?" neviem z akého dôvodu ale to meno mi bolo známe.
,,Našej neviem ako by som to nazvala ale keď som bola malá volala som ju čarodejnica." povedala s úsmevom.
Ja som sa rozhodla že dnes už Yune nebudem dávať žiadne otázky. Svojimi odpoveďami mi ešte viac zamotávala hlavu.
,,Zavediem ťa do tvojej izby a dám ti úbor." povedala a kívla hlavou aby som ju nasledovala.
Cestou tam som sa nemohla vynadívať ale mala som pocit že sa tu deje niečo čudné. Veď kto by nemal keď sa dozvie že tu je jedna čarodejnica a potom tu je takmer ľudoprázdno.
Nevšimla som si ani ako a už som bola pred drevennými dverami. Yuna od nich odstúpila a ja som ich otvorila.
Nachádzala som sa v šedej miestnosti s posteľou oproti oknu a skrinkou oproti posteli, a vedľa okna bola komoda na ktorej bola telka.
,,Ako to tu chodí s večierkou?" spýtala som sa Yuny.
,,Nijako."odpovedala jednoducho.
,,A ako mám volať toto miesto?" spýtala som sa ešte Yuny.
,,My používame názov základňa." povedala a pokrčila plecami.
,,Základňa?" spýtala som sa.
,,Vieš otec je pomerne dosť mocný a má svoj klan takmer po celom svete. Napriklad v Japonsku, New Yorku, Londýne, Rusku, a tak. Tam sú menšie menšie budovy ako je táto a je tam oveľa menej ľudí ako tu, a Susanoo tu býva väčšinu roka. Takže to tu voláme základňa." povedala bez nadšenia v hlase.
,,Ty si neni rada, že je až taký mocný?" spýtala som sa keď som zachytila jej tón hlasu.
,,Vieš skoro vôbec s ním netrávim čas. Stále ma prácu a ja tu skoro všetok čas trávim s Kitzsume. Alebo sa flákam po meste." povedala a pozerala sa na zem.
Celkom som ju chápala ale nevedela som prečo sa jej to nepáči. Keby sa dalo tak by som môjho otca poslala niekam na rok na dovolenku. Ale nedá sa a ja musím znášať jeho nudné hodiny. Radšej by som brala behanie po meste ako učenie sa ale vedela som že Yuna by sním chcela tráviť viac času. Ale nie vždy sa to každému podarí...
,,Keby niečo tak som hore. Žiadne otázky? Fajn. Uvidíme sa neskôr." povedala Yuna zatvorila dvere od izby a niekam išla.

................................................

Áno viem. Napísala som, že do 19-21 nič nenapíšem ale to som ešte nevedela aká tu bude NUDA! Takže nové kapitoli budú možno ich ale bude menej lebo na písanie mi zostane čas pred obedom a večer. Dúfam, že sa páčila. V každom prípade budem rada za vote(-y(?)) a komentáre (či, už kladné alebo záporné) :)