Vojna klanov

Informácie o Laure

*Z pohľadu Simony*
,,Mami nemôžeš ignorovať to, že James sa neukázal už dva dni. Ani nenapísal, ani nezavolal. Myslím si, že je u Susanoo-a."
,,Zlatko James urobil prípravné výcviky je určite v poriadku."
,,Áno urobil výcviky ale iba prípravné."
,,Simona prečo si myslíš, že sa niečo stalo?" spýtal sa ma otec.
,,Neukázal sa už dva dni."
,,To neni dôvod. Mohol ísť niekam na chatu." oponoval mi.
,,Pokiaľ viem my máme vo zvyku chodiť na chatu cez zimu."
,,Možno chcel vyskúšať niečo nové." povedal a začal si omotávať retiazku okolo prstov- tento jeho blbí zlozvyk ma štval.
,,Simmi choď už spať zajtra sa porozprávame." povedala mama a varovne sa pozrela na otca.
,,Dobrú noc." povedala som a išla.

Bola som vo svojej izbe. Nemohla som zaspať tak som si vytiahla krabicu s USB-čkami a hľadala. Nakoniec som ho našla.
Vložila som USB-čko do kompu a pozerala rodinné videa.

*Záznam videa*
,,Oci! Pozli sa!" kričala asi trojročná Laura v modrích šatách.
,,Už idem!" povedal mužský hlas a išiel ku svojej dcére.
Laura celý čas ukazovala na niečo na zemi.
,,To je nádherné! Si šikulka!" povedal a postrapatil jej vlasi.

Muž na videu sa otočil a ja som mala pocit, že došlo ku obrovskému omylu. Veď to bol Susanoo - len v mladšej podobe.
Ako som mala chápať slová Lauri? Je Susanoo vážne jej otec? Ak áno tak neni práve najlepšia dcéra. Celý svoj život sa snaží Susanoovi strpčovať život čo sa jej aj darí.
Viac som vidieť nechcela vypla som komp a položila na nočný stolík.
Mala som hlúpi sen. Snívalo sa mi, že James, ja a otec kľačíme, a nad nami sú nejaký ľudia celí v čiernom nad hlavami držali katany. Vypadalo to ako poprava...
Vtom zazvonil ten poondiaty budík.
,,Prečo práve teraz?!" zakričala som.
Neochotne som vstala z postele a išla do sprchy, a obliekla som sa.
Išla som dole na raňajky na stole ležal lístok. Podľa písma som rozoznala správu od mami.
Zlatko išli sme aj s otcom na služobnú cestu vrátime sa pozajtra peniaze máš tam kde zvyčajne. Dávaj si pozor a nerob neplechu.
No dobre, išla som do obývačky a zapla telku. Prepínala som kanály až kým som nenašla Profesionálov.
Keď ,,profáci" skončili, zase tu začala panovať nuda. Pozrela som sa na mobil a chvílu som váhala.
Za pokus nič nedám zdvihla som mobil a vytočila Samuela.
,,Sam?"
,,Nemusíš nič hovoriť."
,,Tak ideš?"
,,Jedine ak mi dáš radu ohľadom tvojej kamošky."
,,Myslíš Tatianu? Áno dám ale prídi je to súrne."
,,Ok už idem." povedal a zložil mi.
Obzrela som sa okolo seba v kuchini som po sebe nechala celkom veľký svinčík tak som ho išla spratať.
Zazvonil zvonček. Išla som otvoriť.
Aké nečakané (irónia)! Bol tam Sam. Odstúpila som ododverí aby mohol vojsť.
Pozvala som ho do obývačky.
,,Čo potrebuješ?"
,,Chcem všetko čo sa dá zohnať o Laure."
,,Veď je to tvoja sestra vieč o nej všetko, či?"
,,Aj ja som si to myslela len teraz mám pochybnosti."
,,Do kedy to potrebuješ?"
,,Čo najskôr."
,,Večer o desiatej prídem." povedal a odišiel, počula som ako zavrel vchodové dvere.
Wow toto som nečakala ako si môže byť istý, že to zmákne do dnešného večera?
Vošla som do svojej izby a vzala si svoj skate a prilbu.
Jazdila som po uliciach New Yorku a kľučkovala pomedzi ľudí zastavila som pri stánku s novinami a kúpila Daily news (vlastne ani neviem, či také noviny existujú :P ).
Na obed som si objednala pizzu a čítala komiksi.
Ani som sa nenazdala a bolo osem večer. Pre mňa to znamenalo čas na šport a počasie. Keď to skončilo prepla som na rukby.
,,Magor! Prišli kôli nemu o loptu!" kričala som na telku.
Zazvonil zvonček, postavila som sa z gauča a išla otvoriť. Úplne som zabudla na to, že má prísť Samuel. Pozvala som ho do obývačky ale on odmietol. Podal mi papiere v hrubom zakladači.
,,Tak akú chceš radu?" spýtala som sa ho.
,,Čo mám robiť aby si ma Tatiana všimla?" spýtal sa šepky.
,,Chovaj sa prirodzene."
,,Vďaka. Čau."
Bola som trochu mimo keď odyšiel tak rýchlo. Zavrela som dvere a išla do obývačky. Vypla som telku a začala študovať papiere.
Meno : Laura Kodgi
Narodená : 6.6. 1999
Rodičia : Susanoo Kodgi, Yakoshima Imkai
Súrodenci : Yuna Kodgi
Ďalej som nechcela čítať. Laura teda neni moja sestra.
Nechala som veci na stole a rozbehla som sa do Laurinej izby hľadajúc nejaké stopy o jej skutočnom pôvode a o tom kto je Yakoshima.
Nič som nenašla až na jej denník bohužiaľ...v japončine - v jazyku ktorému nerozumiem.