Vojna klanov

Môj nový (a otravný) opatrovateľ

*Z pohľadu Lauri*
Otec ma poslal preč. Išla som za Chaplinom hore a pomáhala mu s robotmi.
,,Budeš tak dobrá a podáš mi kľúč?" spýtal sa a vystrel ruku.
,,Postreh!" povedala som a hodila mu ho do ruky on ho chytil a niečo utiahnul.
S Chaplinom som sa cítila fajn. Mal niečo vyše dvadsať rokov a bavilo ho niečo vymýšlať, a keď bolo treba vždy vedel pomôcť.
,,Na akom vylepšení pracuješ teraz?" spýtala som sa zvedavo keď som si všimla kopu nákresov na stole.
,,Po novom by tie roboty mali bezproblémov vydržať obrovský tlak ktorý sa na nich vyvýja pri...," cítila som, že ak ho nechám hovoriť tak mi tu dá hodinovú prednášku tak som ho prerušila, ,,poprosím preložiť pre hlupákov."
Pozrel sa na mňa a povedal: ,,Jednoducho vydržia vätčší a silnejší náraz."
,,To bol tvoj nápad?"
,,Nie, chcel to tvoj otec."
,,To sa mu ani nečudujem stačil jeden tréning a boli na šrot." povedala som úprimne.
,,Laura. Volá ťa otec." ozval sa mi za chrbtom Yunin hlas.
Postavila som sa a išla do jeho kancelárie.

Poslušne som si klakla a počúvala.
,,Laura vôbec si neželám aby si chodila za tým chalanom dole. Mohol by ti niečo urobiť. Ak sa dozviem, že si tam bola bez môjho vedomia tak sa nezaobídeš bez trestu."
,,Áno, rozumiem." už som sa chcela postaviť, že odídem, ale zastavil ma.
,,A asi by si mala vedieť, že zajtra odchádzam na týždeň do Tokia. Takže som ti zohnal opatrovateľa, ktorý na teba samozrejme dohliadne."
,,Opatrovateľa? Na čo veď na mňa dohliadá Kitszume."
,,Kitszume ide zajtra somnou ." povedal a zahľadel sa do okna.
,,A kto to je?" spýtala som sa.
,,Xever!" zvolal.
Vošiel chalan s čiernimi na krátko ostrihanými vlasmi a tmavo hnedými očami a mal asi okolo tridsať.
,,Laura toto je Xever. Xever toto je Laura." predstavil nás.
Bolo tu napäté ticho. Na koniec sa ho rozhodol prerušiť otec.
,,Môžeš už ísť."
Hneď som sa postavila a rozbehla som sa do svojej izby. Zabuchla som dvere a hodila sa na posteľ. Nemohla som to potlačiť tak som sa nakoniec rozplakala.
Ani neviem odkiaľ ale prišla Kitszume.
,,Čo sa deje?" spýtala sa ma a objala ma.
,,Otec mi vôbec nedôveruje. Najal mi opatrovateľa." povedala som a rozplakala som sa ešte viac.
,,On chce aby si bola v bezpečí. Nesmieš si to tak brať." povedala a hladila ma po vlasoch.
,,Tak prečo Yuna nemá dozor?" spýtala som sa a pozrela do jej očí.
,,To máš odkiaľ? Jej dozor je predsa Alopex."
,,Musíš ísť sním zajtra do Tokia?" spýtala som sa jej.
,,Vieš tvojmu otcovy na tom záleží." povedala.
,,Viac ako na Yune a mne?" spýtala som sa a postavila z postele.
,,Nesmieš si to tak brať." zopakovala.
,,Mám toho dosť. Idem sa prejsť."
povedala som a otvorila som okno, a postavila som sa na parapetu.
,,V tomto čase to je nebezpečné." povedala a presunula sa ku oknu.
Pozrela som sa na ňu a vyskočila.
Bežala som a ani som nevedela kam. Cítila som sa lepšie vietor mi odfukoval neposlušné pramienky vlasov z očí a ja som si užívala slobodu.
Oprela som sa o stenu a pozorovala súhvezdia. Našla som veľký a malý voz, raka, škorpióna a Herkulesa.
Asi som zaspala lebo ma niekto zobudil na svitaní.
,,Haló? To sa robí? Utiecť a ani nepovedať kam?" pýtal sa Xever a mával mi rukou pred očami.
,,Čo tu robíš?" spýtala som sa ho zkrz zuby mala som chuť mu vraziť ale na koniec som sa premohla.
,,Svoju prácu ako inak? Poď ideme domov." povedal a zobral mi ruku.
,,S tebou nikdy!" povedala som a ruku som mu vytrhla.
,,Tvoj otec mi dal povolenie na to aby som ti dal zaracha." vyhrážal sa mi.
,,Ja ti na to kašlem."
Otočila som sa mu chrbtom a odkráčala na Times Square. Bolo tu plno ľudí ako inak. Obzerala som sa okolo seba a snažila som sa pochopiť v čom som iná.
,,Ahoj." prihovoril sa mi chalan s tmavohnedými vlasmi a hnedými očami.
,,Hmm. Ahoj." pozdravila som neisto.
,,Som Samuel a ty?"
,,Laura."
Odviedol ma trochu bokom a spýtal sa, ,,Kde je James?"
,,Neviem o kom hovoríš." odpovedala som mu chladne a chcela odísť.
,,Byť tebou pustím ho."
,,Byť mnou? Rada by som ťa videla na mojom mieste! Ja ho tam nedržím to môj otec."
,,Hovoríš TVOJ otec?"
,,Áno MÔJ otec. Máš niečo proti?"
,,Onedlho pochopíš." povedal a niekam zmyzol.
Zazvonil mi mobil. Zdvihla som to.
,,Áno?"
,,Laura okamžite sa vráť." povedal Xever.
,,Si fakt otravný. A môžeš odkázať otcovi, že sa vrátim až keď ťa vyhodí." povedala som a zložila.
Zazvonil mi mobil-zase. Ignorovala som ho a išla domov.
Bola som v vsrupnej hale keď ma niečo napadlo.
Išla som dole do želárov. Priblížila som sa ku Jamesovi a zobudila ho.
,,Vstávaj šípková ruženka na krásu to postačí." hovorila som a triasla sním.
,,Hmmm?"
,,Mám pre teba návrh."
,,Aký?" spýtal sa ešte ospalo.
,,Pustím ťa. A nebudeš sa tu motať."
,,Čože? Ty ma pustíš len tak?"
,,Áno len tak. Tak čo? Bereš?"
Počula som ako sa sem rúti Xever. Tak som musela niečo vymyslieť.
Kľučka sa pohla. Otvoril Xever.
,,Povedz to lebo ti rozmlátim hlavu o stenu!" kričala som na Jamesa a žmurkla som.
Okamžite to pochopil a povedal :,,Nič nepoviem", a otočil sa mi chrbtom.
,,Laura mazaj do izby!" rozkázal mi Xever.
Prešla som okolo neho a rozbehla som sa do svojej izby kde som sa následne aj zamkla.