Vojna klanov

Neni príjemné dostať pozvanie na koberček

*Z pohľadu Jamesa*
Rozhodli sme sa, že tú chemikáliu schováme u nás, pod podmienkou, že nakecám Oscarovi, že za to, že nás zavrel Susanoo vo svojich želároch môžem vlastne ja a nie Lea (síce to neni pravda).

,,Ticho a hlavne nič nezhoďte." šepkal som keď som po dlhom čase vchádzal do svojej izby cez okno.
,,Prosím ťa! A čo by sme mali zhodiť." zašepkala Lucia, ktorá vchádzala do neosvetlenej izby posledná, a ktorej sa podarilo stúpiť na môj skateboard na zemi, spadnúť, a pri tom strhnúť na seba môj bojovný úbor (alebo brnenie ak chcete :) ). Urobila pri tom taký rachot, že musela zbudiť aj celý New York.
,,Lucia! To si hovoríš kunoichi?" spýtal sa Samuel a išiel jej pomôcť vstať.
Počuli sme rýchle kroki na schodoch, potlačenie kľúčky, a jemný vrzgot dverí.
,,Deti!" zvolala Luciina mama a všetkých ich začala obýmať.
,,James!" povedal otec s jeho klasickým neutrálnym výrazom.
,,Asi chceš vedieť kde sme boli, však?" spýtal som sa váhavo aj keď som odpoveď poznal.
,,Asi určite áno James." opravil ma otec a všetkých nás viedol do obývačky, kde sme si posadali na jeden gauč a naši rodičia oproti nám.
,,Tak?" spýtal sa otec a čakal kto z nás prehovorí.
,,Dobrý večer." povedala Lucia a Samuel ju slabo kopol do nohy.
,,Kde ste boli?" spytala sa Leina mama a pozerala na svoju najstaršiu dcéru.
,,Susanoo nás zavrel vo svojich želároch." odpovedala Lea.
,,To vás len tak pustil?" spýtal sa otec a div, že mu nespadla sánka.
,,Ani nie, utiekli sme." vyšiel som s farbou von.
,,Čo to máš v ruke?" spýtal sa otec.
,,Nič dôležité."
,,Ak to neni dôležité tak mi to daj." povedal prešibane.
,,Len to prosím neotváraj." povedal som a podával mu nádobku.
,,Ideme, zajtra máte náročný deň hlavne, ty Lea." povedala jej mama a odyšla.
,,James aj ty budeš mať náročný deň choď do postele." povedal otec a išiel priložiť do krbu.
Otočil som sa a odkráčal do izby, zobral si čisté oblečenie a išiel som do sprchy, osušil sa osuškou, obliekol , a zaliezol do postele kde som okamžite zaspal.

*Sen*
Nadomnou je Laura a nad hlavou drží katanu.
,,Prečo?" spýtam sa.
,,Musím." odpovie mi.
Zaženie sa katanou a tá sa rýchlo ku mne blýži, už je iba desať centimetrov od môjho nosa...

*Realita*
Zobudil som sa na zemi zabalený v deke...
Bol to iba sen, iba sen... ukľudňoval som sa myšlienkami.
,,James? Už si hore?" pýtal sa otcov hlas za dverami.
,,Áno, čo potrebuješ."
,,Chcem aby si sa obliekol do bojového úboru."
,,Na čo? Ten mám nosiť iba na nejaké špeciálne udalosti."
,,Tak si ho oblečieš, neboj sa svet ešte bude fungovať veď jeden deñ ťa nezabije."
,,Fajn, fajn, ale iba dnes."
Zohol som sa a zbieral brnenie, ktoré včera rozosipala Lucia...kabuto,... (nejdem vás trápiť s výzbrojou samuraia tak si domyslite čo James zbieral ;) aby som nezabudla kabuto=prilba :) ).

O päť minút som dole raňajkoval svoje cerálie pred telkou.
,,Koľkokrát som ti hovoril, že sa raňajkuje v kuchini."
,,Hmmm... tento týždeň?" spýtal som sa a tváril som sa zamyslene.
Otec nič nepovedal iba prikývol.
,,Päťkrát, presne." povedal som s istotou.
,,Poď, ideme." povedal a teraz sa mu vytratila tá troška farby na tvári čo mal.
,,A kam?" spýtal som sa a začali sa mi podlamovať kolená.
,,Na disciplinársky snem."
,,Myslíš, že...?"
,,Nie, teda ja si myslím, že nie, mysli pozitívne."
,,Fajn." povedal som a išiel do garáže a sadol si do auta kde som si nastúpil na miesto spolujazdca.
Otec po chvýli prišiel za mnou a nastúpil.

Stál som pred vysokými drevennými dverami, vedel som aj to čo ma za nimi čaká.
,,Ahoj." pozdravila Lea, ktorá sa za mnou len tak objavila.
Otočil som sa a čudoval som sa čo sa stalo s Leou v tmavom oblečení, lebo predomnou bola Lea v červeno striebornom brnení.
,,Ahoj, kto si, a čo si urobila so starou Leonorou?" povedal som s úsmevom.
,,Myslíš, že to bude zlé?"
,,No podľa mňa hej, odskáčeme si to, a to poriadne, a to iba preto, že sme líderi."
Otvorili sa dvere, naposledy sme sa na seba pozreli a poslušne sme vošli, myslím, že sme išli tým istým tempom, tesne pred schodmi sme si kľakli a zostali kľačať a pozerať do zeme.
,,Je to pravda, že ste vyprovokovali Susanoo-a ?" prehovoril ženský hlas nad nami.
,,Áno." prehovorili sme na raz.
,,Uvedomujete si, že ste mohli zomrieť?" spýtal sa ticho ale rázne Oscar.
,,Vedeli sme to ale stálo to za to riziko." prehovoril som rýchlejšie ako Lea, neviem ako ona, ale ja tu nechcem kľačať celý deň.
,,Mohli ste prerušiť misiu jednej špiónke u nich, to si neuvedomujete?" spýtal sa ma ten druhý muž.
,,Ak máte na mysli Lauru tak už dávno nešpehuje pretože jej Susanoo natlačil do hlavy, že je jeho dcéra, čo sme zistili že aj je." tento raz prehovorila Lea.
,,Ako ste to zistili? Túto informáciu sme skrývali pred celým svetom!" začala sa rozčulovať žena nad nami.
,,Flower, kľud. To stále neznamená, že ich dokáže priviesť k životu." ukľudňoval ju hlas Oscara.
,,Legenda hovorý, že ich prebudí potomok kovu a keď to nebol Susanoo a ani Yuna tak to musí byť Laura! Susanoo už nemá viac potomkov!" bránila sa Flower.
Stratil som sa v tom čo hovorili... potomok kovu...oživenie... čoho sa preboha nadýchali! Zdá sa mi, že môj život je ako stránka knihy, ktorá nikomu nikdy nedávala zmysel.
,,Ako ste sa to dozvedeli?" spýtal sa Oscar.
Teraz som si vlastne uvedomil, že neviem odkiaľ mala Simona tie papiere, vlastne ani neviem či ich nešlohla z archívu... dúfam, že nie, bol by z toho mega problém.
,,Vďaka môjmu bratovy." ozvala sa Lea.
,,Šikovný." zhodnotila tá druhá žena.
,,Korigne ty si myslýš, že je každý šikovný iba pre to, že dokáže ukradnúť niečo na čo dohliadajú ostatní?!" rozčulovala sa Flower.
Korigne...to meno som už niekde počul. Spomenul som si...to ona bojovala so Susanoom v ten deň keď mama zomrela.
Myslím, že Korigne chcela niečo odvrknúť Flower, ale skočil im do toho Oscar.
,,Dosť! Chováte sa ako malé deti!" povedal im ten muž.
,,Ako myslíš, keď si taký múdry, tak im udel trest."
,,Presne to aj urobím."
Zacítil som jeho pohľad, ani som sa nepohol a ďaľej som čakal na svoj údel.
,,Za trest máte obidvaja to tu všetko poupratovať, trest vám začína dnes o druhej."
Prečo práve upratovanie, nemohlo to byť niečo iné trebárs učiť nováčikov základy?
Pozrel som na Leu, bola bledá zrejme ani jej sa myšlienka upratovania nepáčila.
,,Môžete ísť." oznámil nám Oscar.
Obaja sme vstali a išli preč.
Vytiahol som si mobil a prezrel, či mi niekto nevolal...
Rachel 18 neprijatých hovorov.
,,Lea doma majú problémi." povedal som jej.
Ona na mňa pozrela pohľadom :To nám už chýbalo... .

......................................... ...................

Ahoj :), dúfam, že ste s dnešnou časťou spokojný.
Chcela by som vám oznámiť, že sa pomali, ale isto blýžime do finále ;).
A ešte som chcela aby ste vedeli, že od budúceho týždňa nebudem mať k dispoziíci net, ale v písaní príbehu budem pokračovať aj ofline a pridám to sem pri najbližšej príležitosti ;).