Vojna klanov

Pešiak

*Z pohľadu Susanoo-a*
,,Našli ste ju?" spýtal som sa Xevera a Yuny.
,,Nie." povedal Xever.
,,Ak ju nenájdeme tak máme po pláne." povedal som a obzeral som si katanu v lúči svetla.
,,Keby sme použili jedného z Chaplinových robotov?" váhavo sa spýtala Yuna.
Prudko som sa postavil a išiel dole za Chaplinom.
Prešiel som pomedzi rady robotov až do zadu postavil som sa za Chaplina.
,,Chaplin!"
Chaplin sa postavil a pozrel sa na mňa .
,,Áno?"
,,Daj mi jedného z novších modelov robotov."
,,Pane, ešte neboli testované."
,,To mi je fuk! Chcem len nájsť Lauru."
,,Áno, pane." povedal a išiel niekam do zadu.
Chvílu som čakal. Prišiel Chaplin aj s robotom ktorý (na moje prekvapenie) kráčal poslušne za Chaplinom.
,,Ako funguje?" spýtal som sa Chaplina.
,,V pod týmto plechom," hovoril a ukazoval na hruď(?) robota, ,,sa nachádza špeciálny sprej. Robot ho vypusti na svoju obeť a potom ju bude prenasledovať až kým ju nechytí."
,,Dá sa ten sprej zmyť?"
,,Nie vôbec sa nedá ale po čase ten pach zmyzne sám."
,,Ako má ten robot vedieť akú osobu má priviesť?"
,,Buď mu dáte nejaké oblečenie alebo podľa fotky."
Vytiahol som z vrecka šatku ktorú mala Laura naposledy na sebe a vložil robotovy do ruky.
,,Samička ľudskej rasi. Vek 16." vyhodnotil robotickým hlasom.
,,Presne tak. Túto... samičku mi prinesieš a neublížiš jej."
Robot sa otočil a išiel hore hľadať Lauru.
Pobral som sa teda hore do mojej kancelárie a poslal Yunu a Xevera preč.
Konečne som ostal osamote.

*O hodinu neskôr*
Au! To čo je?! Opatrne som vytiahol z vrecka Laurin náramok-žiaril a trochu pálil, a to do slova.
Postavil som sa a rýchlim krokom som išiel dole za Kitszume.
,,Toto mi vysvetli!" povedal som zvýšeným hlasom.
,,Čo môj pane?"
,,Toto!" hodil som jej náramok na stôl.
Chvýlu naň vykolajene pozerala.
,,Začína si uvedomovať kto je." šepla.
,,Tak začaruj ten náramok! Alebo čo!"
,,To,to nepôjde pane. Potrebujem ju tu. Neviem vybrať spomienky alebo myšlienky na diaľku a uložiť ich do hmotnej veci."
Nastala chvýla ticha. A potom prudké a rýchle zaklopanie.
,,Ďalej!" zvolal som.
,,Otec volá ťa Chaplin." povedala Yuna.
Postavil som sa a išiel s Yunou hore ja som išiel za Chaplinom a ona zrejme do svojej izby.
,,Opováž mi povedať, že tvoj pešiak zlyhal."
,,Hmmm. Skoro." povedal.
,,Ako to myslíš?! Koho teda prenasleduje?"
,,Prenasleduje Jamesa."
,,Ako sa to mohlo stať? Dal som mu Laurinu šatku."
,,Pešiak omylom označil sprejom Jamesa namiesto Lauri. To znamená, že teraz ide po Jamesovy."
,,Ako o tom vieš a ako to myslíš, že pešiak skoro zlyhal?"
,,Každý robot má v jednom oku malú kamierku ktorá kameruje okolie takže čo vidí pešiak môžem vidieť aj ja cez počítač. A pešiak zlyhal iba skoro lebo s Jamesom je aj Laura, a snaží sa mu pomôcť síce zbytočne, lebo pach spreja sa neda zmyť vodou."
,,Výborne. Ak budeš mať ďaľšie informácie daj mi vedieť."
,,Áno pane."
S pocitom spokojnosti som išiel do svojej pracovne a čakal.

....................................................

Už som vám naznačila o čom bude ďaľšia kapitola :). Dúfam, že kapitola sa páči :).Všetký komentáre alebo Vote ma potešia :).