Vojna klanov

Stretnem Blaka

*ráno pri tribúne ninjov*
,,Večer mám byť o jedenástej tam." povedala som ticho ale zrozumiteľne štyrom osobám ktoré sedeli nadomnou na kreslách.
Pozreli sa na seba a Oscar vyslovil ich nevyslovenú otázku.
,,Ako sa ti to podarilo?"
,,Nechápem. Ako sa mi podarilo čo?" spýtala som sa Oscara.
Tušila som že sa Oscar pýta na to ako sa mi podarilo vrátiť od Susanoo-a ( moja poznámka: neviem ako sa to časuje a nemám odvahu sa na to niekoho spýtať :P ) ale nemala som náladu to opakovať aj im.
,,Ale nič." povedal na koniec.
Kľakla som si pred štyry osoby vystrela ruku a zovrela v päsť a potom som ju položila na srdce (bolo to niečo ako pozdrav ktorý používa moja rodina). Otočila som sa a odišla.
*v podvečer*
Už som sa rozlúčila s rodinou a tajne dúfam, že sa s ňou ešte niekedy stretnem.
Sedím na jednej z budóv a pozorujem mesto. Nič extra sa nedialo, blúdila som pohľadom po najbližších uličkách a snažila som sa nájsť niekoho komu by som mohla pomôcť.
Zbytočne tu sedím dnes sa nič nedeje pomyslela som si.
Zrazu som počula riadny rachot hľadala som jeho pôvodcu. Pozrela som sa na ňho. Zase ten chudák zlodej-začiatočník.
No čo už, nič lepšie aj tak nemáš na robote.
Rozbehla som sa za ním ticho a potichu som mu skočila za chrbát.
Nič si nevšimol.
Začala som strácať trpezlivosť.
,,Hmm-mmh." ozvala som sa.
Otočil sa a nezmohol sa na slova.
,,Jaaa,ja..." hovoril nervózne.
,,Nedala som ti lekciu už minulý týždeň?" spýtala som sa ,,trochu" podráždene.
Cúval odomňa pomaly po krokoch ale nebolo mu to nič platnè lebo som sa k nemu približovala. Nakoniec som sa dostala až tak blízko (a zároveň som ho dostala do kúta) že som sa ho mohla dotknúť.
,,Musím ti povedať že si ma sklamal," povedala som mu a neľútostne som pokračovala, ,,dám ti večerné doučko."
Keď som mu chcela zlomiť ruku (ako na posledy) tak ma zastavil celkom povedomí chlapčenský hlas.
,,Ale nepotrebuješ pomoc?, spýtal sa a dodal posmešným hlasom, ,,Nightwatcher."
Čumela som na ňho ako puk. Ako vie o mojej prezývke ktorú som dostala od môjho chalana.
,,Blake?" spýtala som sa neisto.
,,Už som si myslel, že ma nespoznáš." povedal a išiel ku mne, a obial ma.
Konečne po dlhom čase som zacítila jeho vôňu na ktorú som takmer zabudla.
,,Počkaj.," povedala som a opatrne som sa oslobodila s jeho obiatia, ,,nemáš byť na výcviku?"
,,Čo si neni rada že som tu?" spýtal sa a predstieral rozpaky.
Slabo som ho udrela do pleca a usmiala som sa.
,,Jasné že som rada, že si už tu. Ale máš byť ešte na výcviku, či?"
,,Včera mi skončil veď pred rokom mi začal."
Pozreli sme sa naňho (na toho zlodeja).
,,Čo chceš s ním urobiť." spýtal sa Blake.
,,Mením názor asi ho donútim aby sa išiel sám udať na políciu." odpovedala som mu.

Čakala som na uličke kde som mala čakať na Susanoo-a a Yunu. Bola som tu o päť minút skôr tak som si sadla na schody a zabrala som sa o svojich myšlienok o Blakovy, a o špehovaní Susanoo-a.
Presne o jedenástej sa tu ukázala Yuna ale bez Susanoo-a.
,,V mene otca sa ti mám ospravedlniť za to že neprišiel aj on., povedala Yuna dosť formálnym hlasom, ,,Ale dúfam že ti nevadí že som prišla ja namiesto neho."
,,Nie. Nevadí nič proti tomu nemám." povedala som a trochu som sa usmiala.
Yuna sa na mňa pozrela a spýtala sa: ,,Nevadí ak ti budem tikať?"
,,Jasnè že nie. Všetci mi tikajú Yuna." povedala som jej.
Nečakala som že bude až tak v pohode na dcéru zabijaka bola až moc priateľská.

................................................

Chcem sa vám vopred ospravedlniť že až do cca 19-21 júla nič nenapíšem kôli rodinnej dovolenke. Ale ak prídeme tak zverejním dve alebo tri časti za ten istý deň.

ĎAKUJEM VŠETKÝM ktorý si našli čas a čítajú Vojnu klanov