Vojna klanov

Kurare

* Z pohľadu Lauri*
Starý dobrý New York...vystupovala som za otcom na letisko kde sa to hemžilo ľuďmi.
,,Mám pre teba prekvapenie." prehovoril otec po dlhom mlčaní v aute.
,,Čo to je?"
,,Uvidíš." odpovedal mi s tajomným úsmevom.
Naštvala som sa prečo mi všetko tají?! Je to iba preto, že som jeho mladšia, papuľnajtejšia a nepredvídateľnejšia dcéra?! S týmito myšlienkami som pozorovala budovy okienkom auta.
Auto zastavilo a ja som si až teraz všimla, źe sme v podzemnej gáráži na základni.

Vybehla som aj s kufrom do svojej izby.
Otvorila som dvere a zostala som stáť ako obarená.
Moje veci boli umiestnené do škatúl.
Ak otec myslel tým prekvapením toto tak mu asi... .
Bola len jedna možnosť ako zístiť kto má toto na svedomí.
Vbehla som do jeho kancelárie.
Myslela som, že za toto môže otec, ale môže za to Yuna.
,,Ako to myslíš, že si kúpila novostavbu v centre mesta!" rozkričal sa otec.
,,Hovoril si, že musíme zohnať nejakú budovu v meste." bránila sa sestra.
,,Ale povedal som, že sa máš po nejakej rozhliadnúť, nie hneď nejakú kúpiť!"
,,Je veľká." snažila sa Yuna svoje rozhodnutie obhájiť.
,,Ale bude dosť nápadná." skočila som im do hádky.
,,Ty sa do toho radšej nepleť." poradil mi Blake, ktorý sa za mnou z ničoho nič ziavil.
Rozhodla som sa, že si vezmem jeho radu k srdcu.
,,Ideš sa prevetrať?" spýtala som sa ho šepky a on prikývol.
Potichu sme sa vytratili zo základne.

,,Ako tam bolo?" spýtal sa Blake a podával mi pohár s kolou.
,,Dalo sa to zniesť."
,,Tak ako to, že si späť?"
,,Zaútočila som na syna riaditeľa."
,,Ouu...za čo si to vlastne vyslúžil?"
,,Ja vlastne ani neviem...ale keď som ho chcela zabiť tak sa mi vynorila v hlave nejaká spomienka, či čo, a potom ma chytili a doviezli ku riaditeľovy."

*Z pohľadu Blakea*
Ešte sme sa chvýlu rozprávali. Potom sa zvrtla reč na moju rodinu nechcel som jej odpovedať tak som mlčal, keď som sa na ňu pozrel zistil som, že zaspala na mojom stehne.
Vyzerala tak nevinne...keby na ňu pozrel človek tak by ani nepovedal, že je schopná niekoho zabiť.
Mal som šťastie, že sme sedeli na streche môjho bytu.
Opatrne som si ju zobral na ruky a po požiarnom schodisku som išiel na balkón a následne do mojej izby kde som Lauru položil na svoju postel a prikril ju.
Ja som išiel do obývačky kde som si zapol telku a kukal nejaký seriál po chvýli som zaspal aj ja.

*Ráno*
Pozrel som na telku kde bežal nejaký kreslený seriál, nevedel som si spomenúť prečo som spal v obývačke a až po nejakej chvýli som si uvedomil, že v mojej izbe je Laura.

Zaklopal som... nič.
,,Laura, ty spachtoš vstávaj!" povedal som a vošiel do izby.
Laura tam bola a na hlave mala vankúš.
Prišiel som k nej bližšie a prešiel som jej po nose so svojím ukazovákom.
Zamrvila sa.
,,Je osem ráno..." otravoval som ju.
,,Čože?! Kde som a prečo si ma nezobudil o šiestej!" vyskočila z postele akoby ani pred chvýľou v nej nebola.
,,Bál som sa, že dostanem po čumáku." odpovedal som ironicky.
,,To nie..., to nie..." opakovala si a sem-tam zazneli aj nadávky v japončine.
,,Kľud." povedal som a podával jej kapučíno.
,,Tebe sa to ľahko povie, ty flegmatik, ale ja mám byť o pätnásť minút na zhromaždení... kde mám tassen?!" začala strácať nervy.
,,V Doji." povedal som a odpil si zo svojej kávy.
Pozrela na mňa pohľadom ty debil, ja viem, že nie v akváriu, ale kde to dojo máš!.
,,Druhé dvere na lavo."
,,Vďaka."
Prešla okola mňa a išla si pre svoju tassen.
Musel som sa nad tým pousmiať aké robí scèny len pre nejaké zhromaždenie...počkať...pre nejaké zhromaždenie ak dnes je ...do čerta veď aj ja tam mám byť!
Rozbehol som sa do svojej izby a hodil na seba brnenie a na chodbe som schmatol katanu, ktorá tam ležala asi mesiac (musím sa priznať, že som neni ktovieaké čistotné stvorenie).
Vyšiel som na požiarne schodisko a rozbehol sa smerom ku základni.

,,Myslela som, že ani neprídeš." podpichla ma Yuna keď som ju stretol na prízemí.
Ako odpoveď odomňa dostala prerívaný dych pretože som celú cestu sem bežal.
Nasledoval som ju do Susanoovej precovne kde už čakala Laura aj s jej otcom.
Nenávidím toto miesto...človek má pocit akoby každú chvýlu mal bojovať so Susanoom, stačí len pomyslenie na Susanoo-a a človek má husiu kožu, boj proti nemu sa rovná samovražde.
Stál som na rovnakej úrovni s Laurou a Yunou.
,,Ako už iste viete James a Leonora majú dôležitú časť nášho plánu New York."
Laura škaredo zazrela na svoju sestru, a mala aj prečo veď ona mala na starosti tú čačku za päť miliónov dolárov.
,,Na pomoc som teda zavolal veliteľov elitných jednotiek z Thajska, Bangoku, Tokia, Bulharska a Ria (ja viem...zabite ma prosím!...ale nič lepšie ma nenapadlo :/ )."
Z vedľajšej izby sem prišlo päť ľudí.
Pozrel som sa na Yunu tvárila sa zahanbene moc som sa jej ani nečudoval, potom som pozrel na Lauru tá sa pre zmenu tvárila nasrane a svoj (nie moc milý) pohľad venovala jednèmu dievčaťu.
,,Teraz si spolu pôjdeme vziať, to čo nám patrí." končil Susanoo svoj monológ.

* o pol hodinu neskôr*
*Z pohľadu Lauri*
,,Prečo si mi nepovedala pravdu?!" zvyšovala som hlas na Lunu.
,,Tvoj otec chcel aby na teba niekto dohliadol keďže sa dá na mňa spoľahnúť, vybral mňa nemala som ti povedať, že ma poslal, bola som v utajení."
,,Takže všetko čo si mi povedala bolo iba klamstvo?!"
,,Áno, ale..."
,,Ale čo! Ja som si myslela, že sme priateľky!" bolo mi do revu veď komu by nebolo.
Kráčali sme (alebo lepšie povedané bežali) po strechách starých panelákov ku jedinému miestu - domu Jamesa.
Na čele bežal otec za ním Blake a Yuna, potom elitná jednotka, a na koniec ja s Lunou.

Boli sme už tu. Oproti nám bolo okno do obývačky chrbtom ku nám sedel nejaký chalan - asi James.
Pozrela som na otca. Uškŕňal sa a ja som videla ako vyťahuje dýku niečím ju pretrel.
Rozbehol sa a rozbil okno ich obývačky všetci sme skočili za ním.

,,Kde je!" kričal otec a chytil pod krk Samuela (ktorého som pokladala za Jamesa).
,,Neviem o čom to hovoríš!" povedal Samuel a začal modrať zrejme už nemal dostatok kyslíka.
Otec ho hodil cez celú miestnosť a on dopadol tesne pred kozubom.
,,Samuel čo do čerta stváraš!" išla dolu Lucia.
Všimla si, že je tu otec. Stuhla.
,,Rachel zožeň pomoc!" zakričala na svoju staršiu sestru a vytiahla si z vyžšej topánky (dúfam, že viete aké topánky mám na mysli ak nie tak v kľude napíšte (nebudem sa hnevať ;) )) trochu vätčšiu dýku.
Rozbehla proti otcovy (bola dosť naivná ak si myslela, že na ňho má) otec kývol hlavou na jedného z eliťákov. Chytil jej ruku s dýkou a výkrútil jej ju tak až to zapraskalo Lucia zakričala od bolesti.
Yuna išla po schodoch hore. A o chvílu sa objavila dolu aj so vzpierajúcou sa Rachel doviedla ju tesne ku otcovy a odstúpila.
,,Som si istý, že si neni taká blbá ako tvoj brat, povieš mi kde je? Alebo ťa donútim." hovoril otec a mieril jej s kunai tesne pod krk.
Mlčala. Práve naštvala otca, ktorý už vyťahoval svoju katanu s pochvy na chrbte.
,,Nie!" povedala som a postavila sa medzi Rachel a otca.
Počula som ako za mnou niekto vskočil do obývačky cez okno.
,,Výborne." zhodnotil otec a išiel ku Jamesovy a Leonore.
Leonora chcela zaútočiť na otca, ale ten to predvýdal, a omráčil ju s paralizérom. Potom išiel ku Jamesovy.
,,Ak chceš ešte dýchať tak povedz kde je!"
,,Nikdy!"
,,Bol by z teba dobrý vojak...ty si sa rozhodol."
Nemohla som sa na to dívať jednoducho nemohla... .
,,Našli sme to pane." prehovoril eliťák a išiel k nemu s tou nádobkou.
Vydýchla som si teraz nemusí zabiť Jamesa.
Otec sa otočil a chystal sa na odchod.
,,Stratil si nervy?! A to ťa majú rešpektovať!" podráždil ho James.
Otec sa otočil a vytiahol dýku. Ráznym krokom išiel ku Jamesovy a škrabnul ho hrotom na ľavú ruku.
Otec odyšiel aj s Yunou a elitnou jednotkou zostala som tu s Blakeom.
,,Choď. Dobehnem ťa." povedala som a Blake poslúchol.
Pozrela som sa na ostatných všetci sa na mňa pozerali ako na ducha. James spadol na zem a nedýchal...šípový jed začal pôsobiť.
Vyliezla som na parapet a položila naň vetvičku Kurare.
Vyskočila som oknom do rušného New Yorku a rozbehla sa na Times Square.
Dúfam, že vedia, že je otrávený Kurare ak nie tak zomrie...a vlastne prečo ma to trápi? Sú to moji nepriatelia mala by som byť rada... .

.............................................................
Whoo-hoo! Konečne som sa donútila dopísať tú kapitolku :). No...dúfam, že sa nehneváte za to dlhé čakanie ;) (ja viem, že by som si zaslúžila otravu Kurare) ale inak to nešlo :/ u nás budeme mať jarmok takže som sa viac zaujímala o nedeľu ako o túto story (prepáčte mi to :'( je mi to blbé ale už sa to nestane).
Stále platí, že mám omedzený prístup k netu :(.
*Kurare= šípový jed, ktorý ovplyvňuje ochrnutie svalstva (vrátane vnútorných orgánov)